V súčasnej dobe v našej spoločnosti prebieha diskusia ohľadne homosexuálov a ich práv. Teda, celkom nie diskusia, lebo skupiny s protichodnými názormi som ja osobne ešte nikde spoločne diskutovať mediálne nepočula (na druhej strane zasa – ja televíziu teraz takmer nesledujem). K tej téme som môj názor už napísala – teraz však chcem poukázať na úplne iný aspekt veci – postavenie RODINY v spoločnosti a politiku štátu voči rodine. Pretože diskusia o manželstve a deťoch je vždy diskusiou o rodine – a tá v tomto štáte ani zďaleka nemôže byť len o tom, čo sa má volať manželstvom či kto môže adoptovať deti.
Položme si k téme zopár otázok.
Otázka č. 1 – Mala by byť rodina základom štátu?
Myšlienka o rodine ako základe štátu je súčasťou nášho výchovno-vzdelávacieho systému. Odborníci poukazujú na dôležitosť funkčnej rodiny v živote dieťaťa, hlboko formujúci vplyv rodinného prostredia na jeho hodnoty, vzorce správania, na jeho celoživotnú situáciu v rôznych oblastiach života. Pre štát vychováva OBČANA (tvorcu hodnôt – pracovníka, platcu daní a odvodov, voliča) a bez tých by štát neexistoval, potrebuje ich.
Takže, áno, rodina by mala byť základom štátu. Štát by mal rodinu podporovať a chrániť.
Otázka č. 2 – Naozaj je v tomto štáte rodina primerane podporovaná (t. j. má táto spoločnosť kvalitnú rodinnú politiku)?
Skôr než odpoviete „jasné“, zamyslite sa. Základom rodiny je materstvo (resp. rodičovstvo) – bez matky a otca nieto dieťaťa, bez dieťaťa nieto rodiny, je len manželský pár, resp. osamelý jednotlivec. Preto mnohé manželské páry, ktoré vlastné deti samé mať nemôžu (neplodné), snažia sa nejaké dieťa si adoptovať. Podpora rodiny by preto mala začínať pri podpore rodičovstva, hlavne materstva a matiek.
Nie, ja si nemyslím, že je v tejto spoločnosti žena – matka chránená a podporovaná, že je podporované a chránené rodičovstvo a že Slovensko má kvalitnú rodinnú politiku.
Ako je v tejto spoločnosti materstvo cenené a žena – matka v spoločnosti chránená a podporovaná?
Pracujúce ženy – matky sú často „sendvičové“, t. j. musia zvládať naraz veľa rolí. Pred rokom 1989 mali ženy – matky úľavu v odchodovom dôchodkovom veku, podľa počtu detí šli niektoré do dôchodku už v 53 rokoch. Už zrušenie tejto úľavy znamenalo pokles úcty k materstvu a jeho primeraného docenenia spoločnosťou, pretože kvôli tomu práve pracujúce viacdetné ženy – matky na dôchodkovú reformu najviac doplácajú. Plnia si materskú rolu a povinnosti s ňou spojené, aj pracovnú rolu, no spoločnosť ich za to odmeňuje „nediskriminačno rovnakým“ vekom odchodu do dôchodku ako mužov, no s oveľa nižšími dôchodkami (tam sa už o „diskriminačný aspekt“ nikto nestará. A nie je tiež diskriminačné, ak zamestnaná viacdetná matka pracuje v zamestnaní a potom vykonáva ďalšiu prácu aj v domácnosti a okolo detí po príchode z práce, tú jej však už štát nezaplatí?!).
A úplne zreteľne vidieť neférový prístup štátu na situácii rodín s postihnutým alebo inak závažne chorým členom – dieťaťom, manželom, alebo s bezvládnym rodičom. Ľudia celodenne opatrujúci zodpovedne svojich blízkych sú vystavení biede. Od štátu dostávajú žobrácky „príspevok“ cca 150 eur mesačne (namiesto reálneho zaistenia ich potrieb aspoň do výšky minimálnej mzdy – hoci náklady na opatrovanie v zariadení sú cca 1000 eur mesačne, z čoho klient z dôchodku hradí 250 eur a cca 750 eur hradí štát). Takže na týchto rodinách a ich čestnom prístupe a láske k svojmu blízkemu štát zarába. Je smutnou vizitkou prístupu k rodine, že veľkolepý sociálny štát okráda najviac práve tie rodiny, ktorým by mal najviac pomáhať.
Pre opatrujúce rodiny má dlhodobo len na žobrácky príspevok za opatrovanie – na viac nieto podľa predstaviteľov tejto spoločnosti peňazí – hoci ten istý štát na 1 väzňa dal denne len formou priamych nákladov za rok 2013 priemerne 38, 93 eura (podľa typu väznice však je to suma i takmer 77 eur denne na väzňa (organizačná zložka ZVJS Trenčín), vynásobte si to počtom 10 133 väzňov za každý deň v roku 2013. Výdavky na väzenstvo boli v roku 2014 takmer 144 miliónov eur (podľa Ročenky Zboru justičnej a väzenskej stráže za rok 2013, s. 80). A to podotýkam, že ide len o priame výdavky (nie sú tam zahrnuté ich výdavky na zdravotnú starostlivosť, zaisťovanie invalidných či starobných dôchodkov, ani staranie sa v systéme „solidarity“ namiesto nich samých o ich deti a rodičov – niekto aj im musí vyrobiť na sociálne dávky či dôchodky).
Hodnotový systém tejto spoločnosti je preto z môjho pohľadu dlhodobo „chorý“ a vôbec nepreferuje kvalitné hodnoty akou by mala zodpovedne fungujúca rodina byť (zodpovedne fungujúcou rodinou rozumiem i osamelých rodičov s deťmi – ktorí sa o svoje deti zodpovedne starajú, práve oni – ak aj pracujú – musia vynakladať podstatne viac úsilia výchove a zaistení detí, no štát ich najviac okráda – neberie pri zohľadnení príjmu a odvodov z neho primerane do úvahy počet členov rodiny, ktorých ako pracujúci človek – rodič živíte).
Otázka č. 3 – Kadiaľ vedie cesta k podpore rodiny zo strany spoločnosti?
Myslím si, že reálnu podporu rodine nezaistí referendum, ale účinná legislatíva, ktorá bude ako významnú hodnotu v spoločnosti akceptovať materstvo a zavedie pre ženy – matky efektívne podporné opatrenia. Ktorá zodpovedné rodičovstvo a rodinu reálne docení.
Je smutné, že v tejto spoločnosti je prehliadanýakýkoľvek zmysluplný návrh pre dobro rodiny, ktorá zodpovedne pracuje aj stará sa zodpovedne o deti. Príkladom môže byť rodičovský bonus, ktorý mal rodičom priniesť prilepšenie z dôchodku adresným smerovaním časti ich pracujúcimi deťmi platených odvodov.
Takže ak si rodič riadne vychová deti a tie pracujú, z toho čo im štát berie každý mesiac na daniach a odvodoch mala ísť časť nie do štátneho „solidárneho“ mecha, ale rovno zásluhovo ako priame prilepšenie k dôchodku jeho rodičom ako tzv. „rodičovský bonus“.
Autori návrhu žiadali pre dôchodcov – dôchodcov bonus 1000 korún mesačne za každé vychované dieťa, ktoré pracuje. Takže pre rodiča by to bola rozhodne pomoc, aj keby mal len jedno pracujúce dieťa, spravodlivo by pomoc konečne dostali týmto spôsobom rodičia, ktorí zodpovedne vychovali viac detí (pretože pokiaľ pracujete a máte viac detí, tak sa hranica „oplatí sa pracovať kvôli príjmu“ v tomto štáte hanebne minimalizuje oproti rodičom nepracujúcim).
Autori návrhu už v roku 2007 uviedli ako argument ekonomické výpočty, podľa ktorých človek, ktorý vychováva dieťa, investuje do neho do dospelosti cca 1 milión korún a následne dieťa v dospelosti ako pracujúci odvedie štátu minimálne 2, 1 milióna korún (schválne to nechávam v korunách, pretože eurá dodnes mnohých ľudí mýlia). Takže by bolo od štátu korektné aspoň ten milión rodičovi za každé zodpovedne vychované dieťa dať (za každé dieťa, ktoré sa primerane vzdelá a v dospelosti pracuje, resp. aj za dieťa závažne choré o ktoré sa rodič celodenne a celoživotne stará).
Pravdaže lepšie a spravodlivejšie by bolo dať tam nejaké % odvodov z reálneho príjmu detí – pretože je rozdiel, či niekto vychová dieťa len so základnou školou alebo mu platí i náklady na strednú a vysokú školu. Každopádne by to bola zaslúžená pomoc dôchodcom – rodičom.
Výhodné by to bolo pre všetkých dôchodcov, ktorých deti pracujú. Na nepracujúce dospelé deti mohol rodičovský bonus pôsobiť motivačne, aby si prácu našli a tým svojim rodičom takto pomohli. Takisto mohol pôsobiť motivačne na podaktorých rodičov, aby svoje deti riadne vychovávali a vzdelávali.
V roku 2010 dala skupina poslancov na čele s pánom Palkom aj návrh zákona zavádzajúci dôchodkový rodičovský bonus. Vďaka nim mohli terajší dôchodcovia poberať už 5 rokov spravodlivé prilepšenie k svojmu dôchodku, ak majú zodpovedne žijúce a pracujúce deti.
A hádajte, milí dôchodcovia, kto vám vzal takúto možnosť?
Tí, ktorí si naivne myslíte, že sociálna vláda smeruje k vášmu dobru, pozrite sa poriadne. SMERuje, ale iba preto, aby vám ho zobrala.
Na stránke NR SR v archíve schôdzí nájdete návrh poslancov z roku 2010 na zavedenie rodičovského bonusu 11.2.2010 (na schôdzi č. 48 ako bod programu 94) – avšak bol tento ich návrh novely zákona o sociálnom poistení v NR SR zamietnutý.
Za to, aby rodičia zodpovedne vychovaných pracujúcich detí dostávali rodičovský bonus k dôchodku hlasovali:
Abrhan Pavol, Andruskó Imre, Bárdos Gyula, Bastrnák Tibor, Bauer Rudolf, Berényi József, Biró Ágnes, Brocka Július, Bugár Béla, Cibulková Katarína, Csáky Pál, Devínsky Ferdinand, Duray Miklós, Dzurinda Mikuláš, Farkas Iván, Fronc Martin, Gabura Peter, Gál Gábor, Galbavý Tomáš, Gibalová Monika, Golian Ján, Hort Milan, Horváth Zoltán, Hrušovský Pavol, Janiš Stanislav, Juhász György, Kahanec Stanislav, Köteles László, Kuruc Martin, Kužma Štefan, Lipšic Daniel, Liška Juraj, Miklós László, Mikloš Ivan, Mikloško František, Mikuš Jozef, Minárik Pavol, Miššík Peter, Mušková Ľudmila, Nagy László A., Novotný Viliam, Pado Martin, Palko Vladimír, Pásztor István, Prokopovič Pavol, Rosová Tatiana, Rusnák Ján, Rydlo Jozef, Sabolová Mária, Sárközy Klára, Simon Zsolt, Slafkovský Alexander, Szigeti János, Szigeti László, Szögedi Anna, Šimko Jozef, Štefanec Ivan, Tkáčová Jarmila, Vášáryová Magdaléna, Vestenický Emil, Žitňanská Lucia
Proti rodičovskému bonusu hlasovali
Belousovová Anna, Čech Ján, Číž Miroslav, Gajdošík Jakub, Izák Jaroslav, Kondrót Maroš, Košútová Magda, Kovačócy Marián, Kramplová Zdenka, Lebocký Tibor, Líška Jozef,
Paška Pavol, Pavlis Pavol, Pučík,Rudolf, Rafaj Rafael, Rehák Milan, Richter Ján, Švidroň Valentín, Valocký Jozef, Varga Ivan, Záhumenský Marian, Zvonár Ján
Zdržali sa hlasovania
Babič Ján, Bačík Branislav, Belásová Milada, Bobrík Anton, Burian Jozef, Cabaj Tibor, Demian Jaroslav, Dubravay Peter, Ďuračka Jozef, Džurina Pavol, Faič Vladimír, Gabániová Darina, Galis Dušan, Géci Milan, Glenda Tibor, Goga Pavol, Grečková Lea, Halecký Jozef , Haľko Marián, Horváth Juraj, Hradecký Boris, Chrbet Ján, Jánoš Vladimír, Jarjabek Dušan, Jasaň Viliam, Jureňa Miroslav, Korba Anton, Kotian Miroslav, Kovarčík Ján, Krajkovič Mikuláš, Kubánek Stanislav, Kvorka Ján, Laššáková Jana, Lukša Michal, Madej Róbert, Markovič Peter, Martinák Ľuboš, Matejička Vladimír, Mazúrová Viera, Müllerová Emília, Nachtmannová Oľga, Obrimčák Peter, Pellegrini Peter, Petrák Ľubomír, Podmanický Ján, Rošková Ľubica, Sániová Beata, Senko Ján, Tarčák Jozef, Tóthová Katarína, Urbáni Milan, Vaľová Jana, Zelník Štefan, Zmajkovičová Renáta
Nehlasovali
Damborská Marta
Neprítomní
Fedor Martin, Frešo Pavol, Chelemendik Sergej, Ivančo Jaroslav, Kubovič Pavol, Mamojka Mojmír, Mečiar Vladimír, Micheľ Ľuboš, Mikuš Tibor, Pataky Ján, Slota Ján, Šaško Ivan
Predná Hora, 26.1.2015
Celá debata | RSS tejto debaty