Založ si blog

Odčítanie času 11. – Ako by som žila, keby. . .

 

Existujú knižky, v ktorých autori rozvíjajú svoju predstavu, ako by pokračovala rozprávka potom, keď zazvonil zvonec…  Pretože tam predsa príbeh nekončí…

A tak v mojom článku Odčítanie času. – 11., poslednom v sérii Odčítanie času, napíšem niečo o tom, ako by som žila, keby…

 

Keby žil môj syn…

dokonalosť života by pre mňa spočívala v jednoduchosti.

Žila by som pokojne svoj obyčajný život, deň za dňom, v dôverne známom kolotoči povinností. Skoro ráno do práce, po návrate domov prechádzka s Maroškom, potom by som sedela s ním v obývačke, sledoval by televízor a ja by som niečo štrikovala alebo háčkovala… Nie, nie, nie, nebol to pre mňa žiadny ubíjajúci stereotyp – ručné práce ma bavia, pletiem kreatívne… Teda, už nie, po synovej smrti som popárala všetky jeho papučky i vesty a uplietla som z nich pestrý koberec. A pre Maroška som uháčkovala ešte tento koberček, na ňom sú uložené jeho klavíriky, aj tikety, ktoré nosieval rád v ruke so sebou i na prechádzky… Odvtedy nepletiem a neháčkujem.

Občas Maroškovi nejaký tiket donesiem a priložím ho na kôpku, na jeho koberček…

 

Keby žil môj syn…

verila by som, že príbehy končia šťastne.

Mohla by som dýchať voľne a kráčať ďalej. Dopriala by som svojmu synovi slobodu robiť, čo chce. Keď sme boli doma sami, prepínal satelit, v parku sme sedeli na zemi a hrali sa so skalkami, trhal púpavy a dookola sme ich fúkali okolo seba. Skúmali sme svet…

Ja som vyrastala bez otca a to, čo si cením na mojej mame najviac, bolo, že nás – deti nechávala skúšať všetko, čo sme chceli. Že sme nežili vo svete príkazov a zákazov. Že nás učila poznávať svet dôverou, a nie strachom. V mnohom sme sa museli uskromniť, ale mali sme slobodu, mohli sme poznávať a získavať skúsenosti, mali sme mnoho kníh a chovali sme popri pritúlaných mačkách či psoch aj nájdeného ježka, divého zajaca, straku…

Som mojej mame za to všetko dnes vďačná. Pretože to najviac, čo rodič môže dať svojim deťom, nie je o peniazoch, drahých dovolenkách, či luxusných hračkách, ale o pocite slobody, možnosti poznávania a podpore ich snov…

 

Keby žil môj syn…

milovala by som život a svet.

Mala by som chuť žiť a odvahu bojovať za spravodlivosť pre ľudí s postihnutím a ich rodiny v tejto spoločnosti, tak ako som to robila už nejaký ten rok. Práve vďaka životu s mojim synom som mala silu hľadať a bojovať, ísť každým dňom s radosťou. Bola to cesta môjho srdca. Život bol pre mňa hrou, v ktorej som nepotrebovala podvádzať, pretože aj keď nebolo všetko ideálne, to pre mňa dôležité bolo tak, ako malo byť.

Neprekážalo mi mať prácu cez deň a aj v noci, dokonca som popri tom dokázala občas v noci  vo chvíľach oddychu, na prepnutie mysle aj písať svoje príbehy – básne, poviedky, či knihy. Mám ich rozpísaných viac, po synovej smrti už nepíšem.

Mám dokončenú jedinú z nich – s názvom Filozofická – a je to moja výpoveď o živote, vo veršoch s fotografiami – verše moje, fotky hlavne mojej dcéry Kiky. Pokojne by som ju uverejnila – možno by niekomu spravila radosť, no Kika nechcela. Tak aspoň malé nazretie – moja filozofia bola Byť. Ísť. Žiť., presne z tej mojej knihy je i motto v hlavičke môjho blogu (že ste si ho nevšimli?):

 

Niet cesty do boku

a niet cesty späť,

jeden krok dotvára vždy celý svet.

s hviezdou je spojený každý náš čin.

A preto pýtam sa:

                         Kde chcem byť? Kým?

Odpoveď dávam sám:

Žiť každý deň,

 to je to, čo hľadám a robiť chcem.

 

Žiť každý jeden deň v záplave dní.

K slnku sa dívať len,

na zemi vrhať tieň,

 

žiť každý z mojich dní ako ten posledný…

 

 

 Opäť som si v piatok dala zostrihať vlasy. Zúfalo krátko, pretože za mojim synom v čakaní na súdne pojednávanie smútim zúfalo bolestne. 

 

Elena K. Ištvánová    Predná Hora, 26.4.2016

 

P.S.:

 

Touto cestou sme chodievali na prechádzky každú nedeľu dopoludnia – ja, Maroško, často aj Kika. Keď sa naň dívam, stále mám pocit, že ma môj syn drží za ruku…

 

 Snímka0288

 

 

A hej, Maroškov klavírikový koberček

 DSC_024811

 

 

Áááááá 10. – Príbeh o láske naveky. . .

18.07.2018

Myslíte si, že existuje láska naveky? Môžete si pod tým „naveky“ predstaviť kadečo – láska do smrti jedného či oboch partnerov, či láska cez hranicu času u tých, ktorí sa sprevádzajú viac »

Áááááá 9. – Čo robíme pre dobro sveta. ..

17.07.2018

Pre dobro sveta sa dá robiť kadečo. Každý o tom máme nejakú svoju predstavu. Dnes vám prezradím tú moju predstavu. A keďže už pár dní uvažujem nad dosahom našich volieb – ako vonkoncom viac »

Áááááá 8. – Všetci zomierame. . .

17.07.2018

Neprezradím vám žiadne tajomstvo, keď poviem, že všetci zomierame. Ide ale o to, kde a ako. Porozprávajme sa dnes práve o tom. Všetci zomierame... Raz, pravdaže, niekto skôr a niekto neskôr, viac »

Heiko Maas

Maas od Trumpa očakáva aspoň "minimum spoľahlivosti" v zahraničnej politike

18.07.2018 22:26

"Je to jednoducho aj ťažké robiť politiku, keď informácia alebo fakty majú polčas rozpadu 24 hodín," uviedol nemecký šéf diplomacie.

Mychajlo Ježeľ

Ukrajinský exminister Ježeľ dostal v Bielorusku štatút utečenca

18.07.2018 21:38

Ježeľovi hrozí doma päť až osem rokov väzenia za spreneveru dvoch miliónov dolárov.

mayová

Extrémistu usvedčili z plánovania vraždy premiérky Mayovej

18.07.2018 21:11

Naa'imur Zakariyah Rahman mal v úmysle nastražiť výbušninu pred vchodom do sídla britskej premiérky na Downing Street.

trump

Kto sa v tom má vyznať? Biely dom poopravil Trumpa, ktorý sa neskôr poopravil sám

18.07.2018 20:42, aktualizované: 21:50

Americký prezident vyjadril presvedčenie, že Spojené štáty už nie sú terčom Ruskej federácie. Neskôr uviedol, že "hrozba stále existuje".

Štatistiky blogu

Počet článkov: 877
Celková čítanosť: 1620679x
Priemerná čítanosť článkov: 1848x