Založ si blog

Odčítanie času 11. – Ako by som žila, keby. . .

 

Existujú knižky, v ktorých autori rozvíjajú svoju predstavu, ako by pokračovala rozprávka potom, keď zazvonil zvonec…  Pretože tam predsa príbeh nekončí…

A tak v mojom článku Odčítanie času. – 11., poslednom v sérii Odčítanie času, napíšem niečo o tom, ako by som žila, keby…

 

Keby žil môj syn…

dokonalosť života by pre mňa spočívala v jednoduchosti.

Žila by som pokojne svoj obyčajný život, deň za dňom, v dôverne známom kolotoči povinností. Skoro ráno do práce, po návrate domov prechádzka s Maroškom, potom by som sedela s ním v obývačke, sledoval by televízor a ja by som niečo štrikovala alebo háčkovala… Nie, nie, nie, nebol to pre mňa žiadny ubíjajúci stereotyp – ručné práce ma bavia, pletiem kreatívne… Teda, už nie, po synovej smrti som popárala všetky jeho papučky i vesty a uplietla som z nich pestrý koberec. A pre Maroška som uháčkovala ešte tento koberček, na ňom sú uložené jeho klavíriky, aj tikety, ktoré nosieval rád v ruke so sebou i na prechádzky… Odvtedy nepletiem a neháčkujem.

Občas Maroškovi nejaký tiket donesiem a priložím ho na kôpku, na jeho koberček…

 

Keby žil môj syn…

verila by som, že príbehy končia šťastne.

Mohla by som dýchať voľne a kráčať ďalej. Dopriala by som svojmu synovi slobodu robiť, čo chce. Keď sme boli doma sami, prepínal satelit, v parku sme sedeli na zemi a hrali sa so skalkami, trhal púpavy a dookola sme ich fúkali okolo seba. Skúmali sme svet…

Ja som vyrastala bez otca a to, čo si cením na mojej mame najviac, bolo, že nás – deti nechávala skúšať všetko, čo sme chceli. Že sme nežili vo svete príkazov a zákazov. Že nás učila poznávať svet dôverou, a nie strachom. V mnohom sme sa museli uskromniť, ale mali sme slobodu, mohli sme poznávať a získavať skúsenosti, mali sme mnoho kníh a chovali sme popri pritúlaných mačkách či psoch aj nájdeného ježka, divého zajaca, straku…

Som mojej mame za to všetko dnes vďačná. Pretože to najviac, čo rodič môže dať svojim deťom, nie je o peniazoch, drahých dovolenkách, či luxusných hračkách, ale o pocite slobody, možnosti poznávania a podpore ich snov…

 

Keby žil môj syn…

milovala by som život a svet.

Mala by som chuť žiť a odvahu bojovať za spravodlivosť pre ľudí s postihnutím a ich rodiny v tejto spoločnosti, tak ako som to robila už nejaký ten rok. Práve vďaka životu s mojim synom som mala silu hľadať a bojovať, ísť každým dňom s radosťou. Bola to cesta môjho srdca. Život bol pre mňa hrou, v ktorej som nepotrebovala podvádzať, pretože aj keď nebolo všetko ideálne, to pre mňa dôležité bolo tak, ako malo byť.

Neprekážalo mi mať prácu cez deň a aj v noci, dokonca som popri tom dokázala občas v noci  vo chvíľach oddychu, na prepnutie mysle aj písať svoje príbehy – básne, poviedky, či knihy. Mám ich rozpísaných viac, po synovej smrti už nepíšem.

Mám dokončenú jedinú z nich – s názvom Filozofická – a je to moja výpoveď o živote, vo veršoch s fotografiami – verše moje, fotky hlavne mojej dcéry Kiky. Pokojne by som ju uverejnila – možno by niekomu spravila radosť, no Kika nechcela. Tak aspoň malé nazretie – moja filozofia bola Byť. Ísť. Žiť., presne z tej mojej knihy je i motto v hlavičke môjho blogu (že ste si ho nevšimli?):

 

Niet cesty do boku

a niet cesty späť,

jeden krok dotvára vždy celý svet.

s hviezdou je spojený každý náš čin.

A preto pýtam sa:

                         Kde chcem byť? Kým?

Odpoveď dávam sám:

Žiť každý deň,

 to je to, čo hľadám a robiť chcem.

 

Žiť každý jeden deň v záplave dní.

K slnku sa dívať len,

na zemi vrhať tieň,

 

žiť každý z mojich dní ako ten posledný…

 

 

 Opäť som si v piatok dala zostrihať vlasy. Zúfalo krátko, pretože za mojim synom v čakaní na súdne pojednávanie smútim zúfalo bolestne. 

 

Elena K. Ištvánová    Predná Hora, 26.4.2016

 

P.S.:

 

Touto cestou sme chodievali na prechádzky každú nedeľu dopoludnia – ja, Maroško, často aj Kika. Keď sa naň dívam, stále mám pocit, že ma môj syn drží za ruku…

 

 Snímka0288

 

 

A hej, Maroškov klavírikový koberček

 DSC_024811

 

 

Nachádzanie 6. – Šum mora. ..

23.05.2017

More ticho šumelo. Noc postupne ustupovala svitaniu. Na brehu ostrova v bielom piesku stále nehybne ležal belasý vták v prvých lúčoch vychádzajúceho slnka. Vietor nervózne preháňal oblaky viac »

Slnko za mrakmi 7. – Zúbková víla. . .

22.05.2017

Zúbková víla je zázračná bytosť. Podobne ako Ježiško a Mikuláš - vkrádajú sa do našich snov a nežne v nich tancujú s našim srdcom. Jasné, bola som dnes u zubárky. Preto teraz v mojom viac »

Slnko za mrakmi 6. – Malé bláznivé radosti života. . .

21.05.2017

Niekedy si kladieme otázku čo v živote naozaj chceme. U niektorých by bol možno ten zoznam rozsiahly – a materiálny. Iní zasa by zoznam mali ako vystrihnutý z tej ruskej rozprávky „choď viac »

súdna rada,

Rozhodnutie sudcov môže ovplyvniť jesenné voľby

24.05.2017 20:00

Výsledok, ktorý celú justíciu prekvapil. Zo súboja dvoch sudcovských organizácií vyšlo víťazne Združenie sudcov Slovenska, ktorého nominanti do Súdnej rady uspeli všetci.

úvo, méry, kubovič, táborská,

Na šéfovi ÚVO sa koaličná vláda nezhodla

24.05.2017 19:39

Všetko sa začne odznovu, vládu ani jeden z troch kandidátov na post šéfa Úradu pre verejné obstarávanie v stredu nepresvedčil.

ministerstvo obrany

Vojenské hodnosti udelené politikom preverujú

24.05.2017 18:48

Vojenské hodnosti, ktoré udelil krátko pred parlamentnými voľbami v roku 2016 bývalý minister obrany Martin Glváč (Smer), možno nie sú platné.

Nórsko, cesta, motorka

Nóri sú príliš dobre platení, myslí si MMF

24.05.2017 18:12

Nóri sú až príliš dobre platení. Ich krajina, ktorá sa spamätáva z poklesu cien ropy, si tak ťažko udrží konkurencieschopnosť, tvrdí MMF.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 509
Celková čítanosť: 937647x
Priemerná čítanosť článkov: 1842x