Založ si blog

Hlas dňa 3. –Kto striehne v uliciach. ..

 

Kto striehne v uliciach? Deti by nám bez zaváhania zrejme povedali  „pokémoni“. Dospelí by po predvčerajšku zasa pravdepodobne skonštatovali, že „teroristi“. A ja v tomto článku uvažujem, ktoré z tých dvoch rizík je väčšie…

Takže dnes o pokémonoch, teroristoch a svete okolo nás…

 

Pokémoni…

Možno si spomínate na podivné figúrky, ktoré pred rokmi zaplavili i Slovensko. Prenikli hlboko do detského sveta, deti o ničom inom nehovorili. Pokémonovské televízne šialenstvo som vtedy nepustila k nám domov v obave o zdravie detí (odborné zdroje signalizovali ohrozenie zdravia detí psychicky, i možným vznikom epilepsie v dôsledku blikavých svetiel). Napriek tomu pokémon Pikaču pred chvíľou sedel na mojej ruke – mám ho v knižnici v spálni. Možno poznáte takých ľudí, ktorí keď sa na vás pozrú a usmejú, zatajíte dych a rozžiari sa celý svet. Získajú si vás čistotou svojho srdca. Môj syn bol jedným z nich – pozrel sa a usmial, ľudia sa mu prihovárali. Raz tak dostal od neznámej pani tohto pokémona…

Teraz sa pokémoni vrátili. Na Slovensko síce ešte nedobehli, ale je to otázka len krátkej doby, kedy sa tzv. rozšírená realita prostredníctvom novej smartfonovej aplikácie Pokémon Go rozbehne i u nás. Do reálneho sveta umiestňujú virtuálne postavičky, ich lovci behajú a hľadajú ich. Môže vzniknúť celý rad smiešnych a menej smiešnych, až rizikových situácií, ako sa ukázalo za tak krátky čas v zahraničí, kde už došlo v súvislosti s nimi i ku zločinom. Hej, zlo je veľmi pohotové…

 

Teroristi…

Nice – aktuálny, ďalší z pokusov zla a jeho zástupcov, s desiatkami mŕtvych, stovkami ranených. A s tisíckami traumatizovaných blízkych, pozostalých, ich trvalá ľudská bolesť. Extrémne násilie, zasahujúce do životov ľudí a meniace ich navždy…

O extrémnom násilí čosi viem, bola to jedna z mojich odborných publikačných tém, písala som o ňom už párkrát v mojom blogu. Mohli by sme analyzovať osobnostné, spoločenské, rodinné, či iné charakteristiky páchateľov takýchto činov. Nikdy však nedokážeme vypracovať rizikový profil páchateľa natoľko, aby sme týmto činom zabránili a – pravdaže – nie všetci ľudia s rizikovým profilom sa stanú páchateľmi. Z môjho pohľadu rozhodujúce je to, že

  • páchateľ už nemá čo stratiť (aj v Nice – páchateľ sa práve rozvádzal, určite by sme v jeho životnej situácii našli znaky, že ho nič nedržalo), veď čože to visí nad bránami pekla – Lasciate ogni speranza (zanechajte všetku nádej)…?
  • spoločnosť prehliada zlo v malom namiesto dôsledného trestania – volá sa to efekt kĺzačky (slippery slope effect) – ak neetické správanie v malom rozsahu nie je potrestané, narastá,
  • vo vzťahu ku zlu my všetci žijeme v ilúziách.

 

Svet, dobro a zlo…

Viem čosi o zle. A predsa ma vždy zaskočí jeho sila – som empatik a prežívam srdcom naplno bolesť obetí, nezachovávam si rozumový odstup. Vždy si poviete, že až tak zlé zlo byť nemôže – ale je. Práve tým ide dopredu, že dobrí ľudia si povedia, že kdesi musí byť hranica – ibaže nie je, zlo ju nemá. Bude ju mať iba tam, kde ju postavíme my.

Hej, vo vzťahu ku zlu my všetci žijeme v ilúziách. Myslíte, že postačí, ak budeme veriť, že tiger prestane žrať barany? Že ich potom skutočne raz žrať prestane? Je rovnako nezmyselnou ilúziou veriť, že všetci ľudia sú dobrí. Nie sú. Existujú anetickí psychopati, ktorí by nemali voľne chodiť po uliciach – nikdy, nikdy, nikdy. Sú ľudia, ktorí sa k vám budú správať zle, aj keď sa od dobroty k nim natriete na chlieb s medom.

Áno, spoločnosť má sklon prehliadať „malé zlo“

  • výrastok utýra mačku a tvárime sa, že to je pubertálny výstrelok a potom nás šokuje, že 18-ročný donúti starca nanosiť drevo a upáli ho zaživa,
  • opilec si sadá za volant a my mlčíme, prehliadame to, kým raz opitý nespôsobí haváriu a nezabije päť nevinných ľudí,
  • lekár zaviní závažným pochybením smrť dieťaťa a my sa tvárime, že je neľudské žiadať spravodlivý trest,donútiť ho prevziať zodpovednosť za svoju chybu – pritom nám zomiera na Slovensku každoročne vyše 11 000 ľudí, ktorí by ešte mohli žiť, keby mali riadne poskytnutú potrebnú zdravotnú starostlivosť.

Argument býva potom, keď už zlo presiahne naozaj pre nás únosnú hranicu a stane sa čosi hrozivé, obvyklý – „no, kto to len mohol tušiť, že to dospeje tak ďaleko?“ My všetci, ktorí to kvôli tejto našej ľahostajnosti tak ďaleko dospieť nechávame…

Je potrebné jednoznačne pomenovať a oddeliť zlo a dobro. V skutočnosti je ilúziou, že existuje „malé zlo“ a „veľké zlo“. A rovnako je ilúziou fatalistický prístup, že „to takto malo byť…“ Nie, nemalo, to len zlo zapúšťa zas jeden korienok cez nás, aby sme mu razili cestu…

Pretože ak sme zhovievaví ku zlu, podporujeme jeho rast. A berieme šancu jeho obetiam šancu ďalej žiť – nie kvôli pomste, ale kvôli možnosti uchovať si nádej a „veriť naďalej v spravodlivý svet“ (je to odborný termín).

Zlo treba trestať. Dôsledne, vo všetkých jeho podobách. Je ilúziou predstava, že páchateľ sa potrestá sám výčitkami svedomia – sú ľudia, pri ktorých skôr peklo zmrzne, ako by sa oni trápili výčitkami, nemajú pocit viny, hanby za skutok, svedomie. Ak sa má spoločnosť naučiť žiť s teroristickými činmi – ako varovne poukazujú bezpečnostní analytici – potom sa musí naučiť trestať páchateľov zla. Breivik by nám mal byť varovným príkladom, ako to riešiť nemáme. Je absurdné hájiť práva páchateľov na úkor práv obetí…

Viem, otázok vo vzťahu dobra a zla by bolo ešte veľa. Čo všetko by mala spoločnosť zmeniť v prístupe ku obetiam zla? Ako si možno uchovať nádej, ak vás zlo zasiahne, stanete sa jeho obeťou? Ako veriť, že všetko zlé sa raz v dobré obráti, keď sa nič v dobré neobracia? O niektorých z tých vecí som už písala pred časom – o tom, čo obete zažívajú, v čom sa voči nim správa táto spoločnosť a ľudia v nej nesprávne.

Akože to hovorí Rúfus… „Na konci dobré, to je málo, začínať treba od neho. Videli ste už, že by stálo zlé na počiatku dobrého?…“ Hej, bol to mimoriadne múdry človek. Uvažoval viac srdcom, ako rozumom, tak preto veci chápal, rozumel im.

 

Čo záverom?

Je to ako keď hráte futbal – sú dve strany – na jednej je obeť a na druhej páchateľ. A kopať môžete len za jednu z nich. Ach, hej, neklamte sami seba, že sa dá kopať za obe strany.

Ešte čosi Rúfus povedal o zle. Ja to už viem, vy ešte nie.

 

Elena K. Ištvánová  Predná Hora, 17.7.2016

Áááááá 7. – Niekedy netreba veľa slov. . .

16.07.2018

Niekedy netreba veľa slov. Vlčie maky mám moc rada. Nikdy ich netrhám. Dnes o nich a o ich posolstve. Vlčie maky... Vlčie maky sú nádherné kvety. Nežné a krehké, ale silné. Nájdeme ich viac »

Áááááá 6. – Znásilnená. ..

16.07.2018

Už tri dni média rozoberajú prípad hromadného znásilnenia 15-ročného dievčaťa v okrese Poltár. Tak to teraz rozoberiem aj ja. Áno, viem byť milá, pokojná a láskavá, ale voči tým, ktorí viac »

Áááááá 5. – Ako rozdielne poznávame svet. . .

15.07.2018

Akým spôsobom spoznávame svet, to o nás veľa vypovedá. A akéže to spôsoby sú? Dnes o nich môžeme spoločne uvažovať. Ako spoznávame svet... Niekto sa ženie krajinou autom či na bicykli viac »

peniaze, internet, banking, klávesnica, počítač, kalkulačka, odvody, dane

Zaviedli voči nám odvetné clá, sťažujú sa USA vo WTO

16.07.2018 23:37

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa podáva v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) námietku proti odvetným opatreniam iných štátov.

Maria butina

Američania zaktli ruskú občianku a obvinili ju ako agentku Moskvy

16.07.2018 22:59

Americké ministerstvo spravodlivosti ženu identifikovalo ako Mariu Butinovú.

Dan Coats

Tajné služby USA trvajú na závere, že Rusko podkopávalo voľby

16.07.2018 22:28

Dan Coats uviedol, že americké rozviedky budú naďalej poskytovať pravdivé a objektívne spravodajské hodnotenia.

andrej babiš

Po Malej Krčál. Ďalší člen Babišovej vlády má na krku plagiátorstvo

16.07.2018 21:59

Minister Petr Krčál v roku 2007 obhájil bakalársku prácu na Inštitúte medziodborových štúdií Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 874
Celková čítanosť: 1615817x
Priemerná čítanosť článkov: 1849x