otvorene

„Všade je to také isté, všade je to zlé a ešte horšie“ –  tieto trpké slová napísal blogger denníka N, popisujúci reálny, konkrétny príbeh – osobnú skúsenosť smrti blízkeho človeka v istej ním menovanej slovenskej nemocnici.

V mojom blogu som už opakovane hovorila o darebáčinách v slovenskom zdravotníctve, ale je vždy znovu a znovu o čom. A je to čoraz horšie, však?

Nuž, hej, uzatvárajúci jedenásty blog Nahlas pomenováva veci, o ktorých by sa malo hovoriť riadne nahlas a nielen v blogu, ale predovšetkým na verejnosti. Aby sme konečne tento augiášovský chliev začali čistiť…

Paškizmus, Forraizmus a ďalšie zlodejiny

Moje dve dcéry, študujúce v Košiciach, mi práve včera popisovali, ako niekedy cestou do obchodu  zažili pri nemocnici pobiehanie potkanov. Hrôza ma obchádza z takej hygieny a možných zdravotných rizík…

Paškizmus, Forraizmus (ako rozkrádanie slovenského zdravotníctva výstižne charakterizoval v diskusii k môjho blogu diskutér Palmar) a ďalšie zlodejiny sa na nás valia v slovenskom zdravotníctve deň za dňom. Hŕba zlodejín a darebáčin – vyskakujú na nás ako tie potkany a my sa len zhnusene odvraciame.

Nie, nemali by sme sa odvracať, ale postaviť sa tvárou v tvár tým zlodejinám i tým, ktorí by ich mali vyriešiť. Pretože ak budeme mlčať, nič sa nezmení k lepšiemu, len k ešte horšiemu.

Zlodejín – a naozaj až neuveriteľných darebáčin – v slovenskom zdravotníctve pribúda.

Spravte si kliniku bez povolenia – na Slovensku sa to dá…

Klinika plastickej chirurgie, fungujúca bez licencie, dokonca aj bez platného povolenia k zdravotníckej činnosti a akejkoľvek kontroly, navyše s úchylným chirurgom, ktorý si robí selfie so zakrvavenými telami pacientok po operácii, je vhodným námetom do humoristickej poviedky.V civilizovanom svete. Na Slovensku je tragickou realitou.

A aby sme mohli zaplakať – nikto nie je zodpovedný za to, že také niečo u nás existuje – dokonca od roku 2012!. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou takúto kliniku nemôže kontrolovať, pretože nie je zaradená medzi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti! Článok o tom s názvom Úrad pre dohľad nemôže preveriť falošnú estetickú kliniku priniesol denník Sme v rubrike Domov

http://domov.sme.sk/c/20362574/urad-pre-dohlad-nemoze-preverit-falosnu-esteticku-kliniku.html#ixzz4Nf8FbxEZ

Polícia sa síce chopila vyšetrovania tohto prípadu, ale človeku sa vynorí nevdojak otázka – čo za indivíduá boli jej konateľmi a majiteľmi? Mali by sa poriadne pozrieť na celú ich podnikateľskú činnosť, vo všetkých firmách, s ktorými majú niečo spoločné. Nuž, stačí si poriadne prezrieť Obchodný register a zistíte naozaj zaujímavé skutočnosti o podaktorých bývalých „konateľoch“ tejto kliniky. Aj o firme samotnej, tá si k 29.6.2016 zmenila obchodné meno. Má skutočne zaujímavý predmet činnosti, aj spoločníka – tým je spoločnosť Ready Made, s. r. o., čo je vlastne kšeftovanie s už založenými  spoločnosťami, na základe ktorých môžete začať podnikať rýchlo a bez problémov.

Vo vyspelom svete by skôr ako novinári boli navštívili dotyčnú firmu hlavne daniari, Inšpektorát práce a polícia by vlastníka takejto pozoruhodnosti bezodkladne zaistila. A preverila by aj všetky ostatné firmy, v ktorých sú aktéri – majitelia či konatelia súčasní i bývalí – ešte zapletení. Pretože bývalí konatelia musia niesť spoluzodpovednosť za škodu spôsobenú v čase ich výkonu činnosti.

A hlavne by sa mali angažovať právnici – pretože za tie roky môže byť klientok slušná kopa. Vziať ich do jedného prípadu formou hromadnej žaloby, tak to môžu aktérov tejto vydarenej firmy riešiť naozaj účinne. Žaloba by mala ísť ihneď, kým sa potichu neprepíšu alebo nepresunú nakeťasené majetky.

Samozrejme, prípad by mal byť poučením pre štát i v tom, Práve tento štát totiž svojou legislatívou umožnil zápis spoločnosti Adelais Clinique, s. r. o. na Okresnom súde v Bratislave I. dňa 4.7.2012 so základným imaním len 5000 eur. Naozaj nie je namieste sledovať firmy a ich podnikanie dôslednejšie a stanoviť povinné základné imanie úmerne tomu, akú škodu môžu spôsobiť?

Prípadu sa venuje i Slovenská lekárska komora. Ibaže môže akurát tak lekára, ktorý tam bez licencie aj potrebnej špecializácie poskytoval služby, riešiť za porušenie povinnosti etického kódexu zdravotníckeho pracovníka. Ibaže – ak klinika nemá štatút zdravotníckeho pracoviska, etický kódex zdravotníckeho pracovníka tam neplatí. A ak niekto nemá morálne zábrany, nejaký zdrap papiera či rečnenie SLK ho k morálke určite nedovedie. To, čo by ho k nej donútilo, je len naozaj dôsledná kontrola zdravotníkov zo strany štátu, a po pochybení doživotné odnímanie diplomov. Pretože určite nám bude viac na prospech šaman z pralesa, ako takýto lekár.

Iróniou je samotná reklama firmy na svojom websídle, kde píšu, že ide o unikátne zdravotnícke zariadenie. Kiež by to bola pravda a toto zariadenie bolo skutočne unikátne, ojedinelé. Istotu nemáme.

Zodpovednosť za darebáčiny v zdravotníctve nesie štát  a vláda…

Pretože, pán Fico, ak hovoríme o plytvaní v rezorte, sú na čele nemocníc manažéri členovia mojej alebo Vašej strany (ja žiadnu nemám a ani neplánujem zakladať)?! Koľko riaditeľov bolo právoplatne nepodmienečne odsúdených za šafárenie v nemocniciach?

A čo sa týka drahej diagnostiky – tak to je pravda. Na túto skutočnosť ja v mojom blogu poukazujem už dlhšie. Ja o tom môžem hovoriť. Ale Vy, pán Fico a vaša vláda máte právomoc i povinnosť konať, vďaka vašim voličom, ktorí vám v minulých voľbách dali ešte dôveru. Ale nie tým spôsobom, že zavediete pre pacientov poplatky a zoškrtáte ľuďom drahšie llieky, aby sa im stali nedostupné a vy ste „ušetrili“.

Druhá strana problému…

Druhou stranou problémov v zdravotníctve je skutočnosť, že podaktorí lekári majú záujem len o zisk a  na pacientov v podstate kašlú – ako to výstižne zhodnotil už v úvode blogu spomenutý diskutér Palmar a ako napísal – je to buď tým, že im nič nedal, alebo tým, že sú neschopní liečiť a v podstate veľa nevedia…“

Príbeh herca…

Nečudujme sa, že pri takomto systéme kontroly zdravotníctva a toho, čo sa v ňom deje, sa v ňom toho deje hodne.

11 500 mŕtvych ľudí na Slovensku každoročne, ktorí mohli žiť, ale sú mŕtvi a ich blízki za nimi žialia. Medzinárodná štatistika uvádza, že toľko ľudí u nás každý rok zomrie v dôsledku neposkytnutia potrebnej zdravotnej starostlivosti.

Herec Volodymyr Helias minulý týždeň pri natáčaní filmu skolaboval. V Pezinku ho odmietli vyšetriť, takmer vďaka nim doplnil vyššie spomenutú štatistiku, až v nemocnici na Mickiewiczovej mu zachránili život. 11 500 ľudí ročne však u nás také šťastie nemá…

Ryba ale skutočne smrdí od hlavy…

Na mieste ministra zdravotníctva by som sa hlboko zamyslela nad neschopnosťou zdravotníkov komunikovať a jej následkami.

Ibaže ak sa má minister zdravotníctva zamyslieť hlboko nad neschopnosťou adekvátnej komunikácie zdravotníkov, musí začať predovšetkým analyzovať neschopnosť vlastného tímu. Ryba smrdí od hlavy – o tom som písala v mojom blogu v súvislosti s neschopnosťou komunikácie v zdravotníctve už opakovane

(v článku Dnes 30. Ryba smrdí od hlavy

http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2014/10/03/dnes-29-ryba-smrdi-od-hlavy/

aj v článku Hlas dňa 6. – Ryba ešte stále smrdí, uvidíme či od hlavy

http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2016/07/20/hlas-dna-6-ryba-este-stale-smrdi-uvidime-ci-i-od-hlavy/ ).

Môj list, ktorý som zaslala ministrovi zdravotníctva ešte v júli 2016 – s poukázaním na konkrétne potrebné systémové kroky v prípade pochybení nemocníc a na deficitné komunikačné kompetencie manažérov zdravotníckych zariadení v SR – doteraz nebol zodpovedaný. Síce po mojej snahe dopátrať sa v septembri 2016 toho, kedy mi konečne odpovie, mi z jeho sekretariátu oznámili, že ešte mám počkať pár dní a pán riaditeľ neviem akej sekcie mi určite do piatku odpovie, ale odpovede som sa doteraz nedočkala. A piatkov už prešlo zasa raz zopár. Nuž, takto komunikuje s občanmi ministerstvo zdravotníctva a prejavuje záujem o ich podnety…

Všade je to také isté…

Samozrejme, v zdravotníctve sa podaktorí nesprávajú ľudsky, ani len slušne nie. Ako by ste hodnotili správanie manažmentu takej nemocnice, ktorá vo svojom vyhlásení do médií namiesto priznania si chyby, ktorou zavinili smrť dieťaťa, vykvačí táranie o jeho zdravotnom stave a zníženej kvalite života? Hodnotenie zníženej kvality života vzniklo – a jednoznačne by sa malo uplatňovať – len v rámci liečby pacienta, aby mohol na základe toho získať primeranejšiu pomoc spoločnosti, kompenzáciu – a nie na vykrúcanie sa z následkov neadekvátneho správania sa voči nemu.

Ak niekto manipulatívne používa takéto vyhlásenie (a hlavne jeho filozofiu v pozadí) o zníženej kvalite života ľudí s postihnutím, potom je to fašistická ideológia a ja som na túto skutočnosť upozornila písomne aj ministerku spravodlivosti osobne.

Záverom…

„Všade je to také isté, všade je to zlé a ešte horšie“ –  tieto trpké slová napísal blogger denníka N, popisujúci reálny, konkrétny príbeh – osobnú skúsenosť smrti blízkeho človeka v istej ním menovanej slovenskej nemocnici. Dodal: „Vraj je im ľúto, že ste prišli o svojho blízkeho. Nie, nie je im ľúto. Je im to jedno. Keby im to bolo ľúto, správali by sa inak. Ľudsky.“

Elena K. Ištvánová  Predná Hora, 21.10.2016

P.S::

Istým spôsobom mal spomenutý blogger z môjho pohľadu ešte šťastie. Aspoň prejavili ľútosť.

My sme sa žiadnej ľútosti ani žiadneho ospravedlnenia od lekárky – páchateľky, za zavinenie smrti nášho dieťaťa odsúdenej iba na podmienečný trest, dodnes nedočkali.