Založ si blog

Úprimne 3. – Pracovať na sebe. ..

 

 

Život je cesta  (a Cesta). Máme na nej šancu rásť.

A tak dnes v mojom blogu uvažujem o raste a „práci na sebe“ a „dokonalosti“ a vôbec o živote…

 

Pracovať na sebe …

Pracovať na sebe je obľúbená téma raz za čas zrejme pre každého z nás. S útešným, že „lepšie občas ako nikdy“ sa trochu posnažíme…

(Aby sme nedošli k nepochopeniu –  to je múdra myšlienka, naozaj si aj ja myslím, že je lepšie spraviť malý krôčik, ako zostať na mieste). Chcem tým len zdôrazniť, že na sebe nikto z nás nepracuje nepretržite 24 hodín denne každý deň. Je ľudské občas vypnúť, zaváhať, dokonca spraviť i nesprávny krok, a potom ho napraviť…

Každý si tú prácu na sebe, pravdaže, predstavuje inak. Niekto začína a končí vylepšovaním svojho vzhľadu, iný zasa postavenia a majetku, ďalší duchovna. Zrejme je i tam namieste vyváženosť.  Nuž čo, každý má svoju cestu…

Je vždy ľahšie hovoriť o tom, ako sa treba meniť tým iným, ako to realizovať sám, veď to poznáte. Existuje aj kopec inšpiratívnej literatúry k „práci na sebe“ – ibaže mám vážne pochybnosti, že nás väčšina tých „meničských literatúr“ a „rozvojových myšlienok“ k niečomu pozitívnemu dovedie. Iste, sú knihy múdre, ktoré nás inšpirujú, posúvajú ďalej. Ja múdre knihy milujem. No rozhodne neplatí priama úmera, že čím viac takej literatúry prečítame, tak tým viac sa meníme (a nebodaj aj ľahšie).

A ak vám niekto už v nadpise sľubuje, že vás prečítanie jeho knihy zbaví všetkých problémov v nejakej oblasti – tak podľa mňa to škoda čítať. Jediné, čoho sa kupovaním a čítaním takej literatúry zbavíme, sú naše peniaze a čas.

 

Práca na sebe…

Práca na sebe rozhodne neznamená smerovanie k dokonalosti. Neviem, či vy hej, ale ja rozhodne netúžim byť dokonalá.

Prečo nie? Mňa dokonalosť rozhodne nenadchýna. A ani vás by nemala. Dokonalosť by nám bola nanič. Neznamená šťastie (myslíte si, že by ste boli šťastní, keby… dosaďte si, čo potrebujete, a je to každopádne bohapustý nezmysel), a neznamená to určite ani lásku iných. Ak totiž niečo pokladáme za dokonalé (lebo ja si myslím, že v skutočnosti úplne dokonalé nie je nič), tak to môžeme obdivovať, ale nie milovať. Naozaj môžeme milovať len jedinečnosť – a tá nikdy nie je dokonalá, len výnimočná.

Neznamená to, že sme jedineční takí, akí sme, tak netreba robiť nič, môžeme sa správať nezodpovedne, nečestne a podobne – a v rámci svojej jedinečnosti s tým byť spokojní. Je to len o tom, že sme natoľko múdri, že nepodľahneme tlaku „bežať za dokonalosťou“.  A už vôbec nie podľa priania iných – nie sme predsa ich bábiky na hranie, ale živí ľudia.

A rovnako to platí o iných – tiež ich nemôžeme zmeniť podľa svojich prianí. Ak nám na vzájomnom vzťahu záleží, tak sa snažíme jeden druhému obojstranne prispôsobiť, inak to nefunguje. Je to úplne jednoduché.

Krásne to vystihla naša školiteľka na výcviku  – hovorila, že žena by mala nasledovať muža. Lenže niekedy muž nedokáže ženu rozumne viesť, a potom sa to môže vymeniť. Ibaže muž, ktorý  nedokáže rozumne viesť, obvykle nedokáže ani rozumne nasledovať, takže taký vzťah skrátka nefunguje… Je to tak.

Pokora a múdrosť v tomto smere spočíva v tom, že si ustavične pripomíname, že meniť iných nedokážeme (už vôbec nie podľa svojich predstáv). Existuje jediný spôsob, ako môžeme meniť iných – napíšem vám o ňom zajtra (pravdaže až neskoro večer, keď docestujem do Ružomberku a trafím do penziónu).

 

Práca na sebe znamená byť schopný hovoriť si pravdu…

Povedať si pravdu nie je až také ťažké – ten tichý hlások počujeme obvykle všetci, aj keď najavo to iným nedávame. Ťažšie je priznať iným, že nie sme dokonalí – dokonca ani skvelí vždy nie.

No tak ja vám o sebe niečo priznám, aby ste videli, že som hodne nedokonalá – viete, kto je môj najlepší priateľ? Teda, aby ste si to nevysvetlili zle – myslela som pracovný priateľ – je to google prekladač. Dcéra vyhlásila, že je to trapas, lebo dnes nám prišiel zborník z minuloročnej medzinárodnej konferencie, kde sme mali prácu, a tie práce majú ísť i do  medzinárodného zborníka WOS. A ešte som tam citovala aj Winnetoua (nie náčelníka Apačov, pravdaže, ale i tak to pôsobí zvláštne, vraj). Vraj je to angličtina ako z Ugandy. Ej, ej, google prekladač, nehanbíš sa?  No čo už, google prekladač prekladá i tak rozhodne lepšie ako ja.

Hej, humor mi pomáha vo chvíľach, keď mi je ťažko – ale to mám v sebe odvždy, na  tom nemusím prácne pracovať.

Sama som už zmúdrela aspoň v tom, že som sa naučila byť trpezlivá (no, povedzme realisticky – o niečo trpezlivejšia, pretože niekedy ma to všetko ešte zavalí, tak ako dnes popoludní – no kmitala som od rána, lebo som mala v práci hŕbu povinností, do toho volať za to vzdelávanie (ešte stále neviem, kedy sa sobotňajšia prednáška skončí, kedy a ako sa vlastne dostanem domov, nikto tam dnes nedvíhal telefóny). Do toho správa o tečúcom kotli na teplú vodu na pracovisku, aj o tom, že kolegovia boli vyšetrovať v škole, kde sa vyskytla žltačka – takže musíme doriešiť veci s hygienikmi za ich bezodkladné očkovanie. Doma som rýchlo dosadila kvety na balkóne, umyla okná na detskej, prala záclony i závesy, prezliekla dievčatám periny, aby prišli domov do sviežej izby. Myslela som na to, že som ešte nebola spáliť tie synove veci, potrebujem čas, nechcem to robiť v zhone. Zaplavilo ma to všetko, nadávala som potom nahlas na tú lekárku, čo moje dieťa zabila, čo sa mi už naozaj dávno nestalo. Snažím sa na tom pracovať – a už rozumiem, že si musím postaviť i konštelačku k tomu, ešte do synových 18. narodenín. Pomohlo by mi, keby bola iná situácia doma, ale to mlčky znášam. Aspoň za urnu, keby sme sa vedeli dohodnúť, ja by som najradšej Maroškov popol niekde rozsypala, aby sa stal súčasťou sveta, aby bol slobodný… Nechcem urnu kdesi na cintoríne.

 

Veď hej, práca na sebe…

Väčšinu vecí nechávam plynúť. Snažím sa rozvíjať predovšetkým svoju pokoru, vďačnosť voči životu mám už dlhšie, vážim si všetko, čo mám. Paradox je, že väčšinu z toho chcem dať preč. Čas plynie k mojej ceste lesom (a vonku neskutočne leje a bijú blesky,  pripomínajú mi, že v lese to bude – hm?)…

Jasné, bojím sa, ale budem na sebe pracovať…

 

 

 

Elena    Predná Hora, 4.5.2017

 

Čas srdca 6. – Padať nahor. . .

23.09.2018

Skorým ránom sa i dnes niesol rev jeleňa. Rozliehal sa horou jeho hlboký hlas, znel doďaleka. Sprevádzal ma z úbočí, ktorými putoval, raz tichšie, vzdialene, potom zasa hlasno, tak blízko. viac »

Čas srdca 5. – Hanbiť sa za to, že som lekárka. . .

23.09.2018

Zaujal ma príspevok v Lekárskych novinách a aj v blogu SME s názvom Hanbiť sa, že som lekárka. Jeho autorka je lekárka a spisovateľka Elena Eleková – spomenula v ňom svoju priateľku, tiež viac »

Čas srdca 4. – Rekviem za mačiatko. . .

21.09.2018

Varujem všetkých s útlocitnou povahou, nečítajte môj dnešný blog a nepozerajte, dávam aj fotografiu. Tí, ktorí ma poznáte, viete už podľa nadpisu, že je zle. Lebo je. Príbeh mačiatka... viac »

zmrzlina

Hygienici zistili počas kontrol nedostatky vo štvrtine prevádzok zmrzlinární

24.09.2018 16:09

Počas leta 2018 hygienici celkovo vykonali 1504 kontrol prevádzok a celkovo preverili 975 zmrzlinární.

Marian Kotleba, Kotleba, ľsns,

V prípade zákazu strany kotlebovcov na Najvyššom súde SR nie je stále nič nové

24.09.2018 15:46

Generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár podal návrh na NS SR už koncom mája minulého roku.

Dolár, libra, jen, mena, peniaze

Britské mínus v obchode s tovarmi stúplo desaťnásobne

24.09.2018 15:37

Schodok Británie v obchode s tovarom vzrástol za posledné dve desaťročia takmer 10-násobne, zhoršila to najmä bilancia s krajinami EÚ.

Indonézia mladík opustený more loď lampár Guam

Indonézsky tínedžer prežil 49 dní opustený na mori

24.09.2018 15:33

Mladíka našla panamská loď pri pobreží ostrova Guam, takmer 2 000 kilometrov od miesta, odkiaľ ho uniesla voda.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 940
Celková čítanosť: 1768485x
Priemerná čítanosť článkov: 1881x