Založ si blog

Slnko za mrakmi 11. – Zatmenie slnka

 

Začiatok horúceho dňa sa ohlasuje dnes už skoro ráno aj u nás  v horách. A ja v mojom blogu uvažujem o tom, aký ten dnešný deň bude pre mňa…

Ešte včera…

Stáva sa pomaly tradíciou, že cestou z Blavy v autobuse plačem. Premietala som si kadečo tou cestou – necestou, skutočne nič v živote nie je náhodné – a zjavne ani to, že cestujem domov tou dlhou dolnou trasou, celým juhom Slovenska. Prezradím vám niečo – dostala som krásne posolstvo od VD, ďakujem zaň z celého srdca – odpoveď na moju najhlbšiu otázku. S nikým som o tom nehovorila a zrejme ani nikto z vás nechápe o čom teraz hovorím, ale lámal ma strach, čo je s mojim dieťaťom. Ako ho mám nechať ísť samého a kam sa dostane – trápilo ma to až natoľko silne, že som bola pripravená zomrieť – aby som ho mohla sprevádzať, aby tam nešiel sám. Áno, to je môj najväčší strach – čo je s mojim synom. A prišla odpoveď – nečakane, náhle, uprostred niečoho iného – a preto presvedčivo.

Včera som sa nedokázala zmôcť ani na slovo – som rada, že som to dnes dokázala pomenovať.

 

Dnes…

Od svitania štebotajú vtáci, bzučia včely, všetko to intenzívne šumí a žije, kým nenastane uspávajúca denná páľava.Vzduch rána je ešte ľadovo chladný, neprehriaty, vyrazila som doň len v čiernych minišatách bez rukávov a legínach – takže pri kráčaní sa to dá zniesť, ale pri ležaní na lavičke v parku ma uchopil chlad do svojej ľadovej náruče. Čas plynul neskutočne pomaly. Potom priletela vrana, krúžila nado mnou a krákala (zvláštna koincidencia, vrany tu bežne nie sú, a táto krúžila a krúžila presne nado mnou, krákala, bol to silný okamih). Práve to mi pomohlo naozaj zmobilizovať sily, aby som vstala a vyrazila pod kopec k autobusu.

No hej, dnes máme súdne pojednávanie s nemocnicou za odškodnenie, zrejme sa povlečie celý deň.

Neznášam nečestnosť… Niekto vám zabije dieťa a potom odmieta nielenže niesť následky, ale chýba mu i základná ľudská slušnosť. Lekárka, ktorá smrť nášho syna zavinila (a je to už definitívne právoplatné rozhodnutie), sa doteraz ani len osobne neospravedlnila – trápi ju jediné, aby nemusela platiť v prípade odškodnenia nemocnici sumu do výšky jej dvoch platov, za škodu, ktorú jej spôsobila ako zamestnankyňa. Áno, to je o tej vysokej etike v medicíne…

A nemocnica nie odchodnejšie – napriek preukázanému pochybeniu sa vykrúcajú táraním o svojej nevine – mali by im pozastaviť činnosť do doby, kým nepochopia, akú chybu spravili – inak hrozí riziko, že môžu zabiť ďalšie dieťa. Skutočne nám chýba aj základná ľudská morálka, že sa dokážeme priznať ku chybe, ktorú sme spôsobili a neberieme žiadny ohľad na tých, ktorým naše konanie ublížilo?

Dnes budú na súde vypočúvať nás, ale aj Maroškovu pani učiteľku, nášho suseda. Som nahnevaná na tento postup – veď sa nejedná o prípad zanedbania rodičovskej výchovy, ale o zanedbanie zdravotnej starostlivosti. Mala by vypovedať páchateľa – ako si robila prvú a ako druhú atestáciu, ako sa školila v oblasti práce s deťmi so shuntom a ako sa školila v oblasti etiky prístupu ku pacientom.

Je mi zle už z tej predstavy, že to všetko budeme musieť dnes počúvať – viete si predstaviť, aké je bolestné počúvať hovoriť o tých chvíľach, ktoré sa vám už nikdy nevrátia a nie vašou vinou?

 

 

Záverom…

Svet je miesto, kde sa dejú naozaj zvláštne veci.

Dorazila som ráno pod kopec – a tam som zažila ďalšiu, pre mňa veľmi silnú koincidenciu. V slnkom prežiarenej krajine náhle prilietali dve vrany, krúžili nad mojou hlavou, krákali a krúžili, krúžili a krákali. Nemohla som od nich odtrhnúť oči.

Mala som v tej chvíli intenzívny pocit – že som sa ocitla v mojom vlastnom rozprávkovom príbehu Rozprávať príbehov – a že som jeho súčasťou od dávnych čias a navždy. A že raz sama pochopím celý ten príbeh.

Trvalo to neskutočne dlho, spamätala som sa až keď prichádzal autobus, že si ich odfotím. V tej chvíli to celé skončilo a odleteli…

 

Teraz odpovedám na včerajšiu otázku ja –  a znamená to naozaj veľa – v tejto chvíli úprimne verím, že svet je taký, aký má byť… (

 


18700034_1033211446815377_1678243084305524275_n 18740191_1033211636815358_5358220886420709102_n

Elena   Predná Hora, 28.5.2017

Tou cestou, ktorou si šiel 5. – Mesačný chlapček skončil s prasknutou lebkou. . .

21.04.2018

Teraz vám poviem o hodne špinavom prípade chlapčeka, ktorý skončil s prasknutou lebkou – nie po úraze v nemocnici, ale nadobudol ho pri odchode z nemocnice. Na Slovensku, pravdaže, kde inde? viac »

Až do konca 1. – Závratný smerácky balíček 600 miliónov eur?

21.04.2018

Vláda ide dať závratný balíček 600 miliónov eur na zlepšenie života slovenských občanov. Takto ohlasovali médiá pripravované údajné rozdávanie štátnych peňazí na zlepšenie života viac »

Rozprávky pre Teba 10. – Na lavičke. . .

20.04.2018

Sedela na lavičke v kúte parku. Zlatý dážď, pýšiaci sa záplavou zlatožltých kvetov, tam lákal pohľad i kroky. Bola skorá jar, chlad ešte sprevádzal závany vetra. Motám sa parkom napriek viac »

Pakistan, protest

Pri krvavých protivládnych protestoch v Nikarague zastrelili novinára

22.04.2018 21:58

Medzi obeťami niekoľkodňových protivládnych protestov v Nikarague sa ocitol aj miestny novinár Ángel Gahona, ktorého zastrelili počas živého prenosu.

Rastislavice, pavol klinka, pole, kombajn

Najprv pôdu prenajmú, potom ju chcú späť z noci na ráno

22.04.2018 20:00

Napätie medzi malými a veľkými farmármi na východnom Slovensku nepoľavuje.

Salzburg, Rakúsko

Ľudovci sú jasným víťazom volieb v Salzbursku, zelení utrpeli debakel

22.04.2018 19:54

ÖVP získala 37,8 percenta hlasov, čo je o 8,7 percenta viac ako v roku 2013. V 36-člennom krajinskom parlamente bude mať 15 kresiel.

Koliba, počasie, jeseň, turisti

Apríl je netypický ustáleným počasím a vysokým počtom letných dní

22.04.2018 19:51

Tohtoročný apríl je netypický ustáleným počasím a vysokým počtom dní, keď teplota vzduchu vystúpila nad 25 a viac stupňov Celzia.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 796
Celková čítanosť: 1449179x
Priemerná čítanosť článkov: 1821x