Založ si blog

Na kolenách 9. – Otázky. . .

 

Otázky, na ktoré nevieme odpovede. Idú s nami našim životom. Poletujú okolo našej hlavy ako dotieravé muchy, či ako roj včiel. Niekedy sa pred nimi oháňame a poodletia, inokedy bzučia a bzučia.

Stáva sa vám to? I mne.

A tak dnes v mojom blogu o myšlienkach, ktoré lietajú a bzučia. A občas štípnu, možno aj žihadlo nechajú…

 

Otázky, na ktoré chýba odpoveď…

Poletujú okolo nás, márne sa snažíme ohnať. Objavujú sa znovu a znovu. Niektoré z nich úspešne zaplašíme, pretože odpovede postupne získavame. Prichádzajú k nám postupne v čase, alebo ich nachádzame v sebe, dávame si na ne sami odpoveď.

No iné otázky sú vytrvalé bzučalky. Prenasledujú nás a počujeme šum ich krídel ustavične pri sebe. Každý máme tie svoje vytrvalky. Súvisia s našou neistotou a strachmi, zraneniami, bolesťou…

Tá moja najviac vytrvalka je otázka, prečo zomrel môj syn. Prečo to vôbec Boh dopustil, ako mohol urobiť môjmu synovi i mne takú zlú vec. Maroško mal život pred sebou, tešil sa z neho. Mal žiť – a môj život s ním mal pokojne plynúť deň za dňom v roky zaužívanom stereotype, navždy.

Múdri filozofi hovoria, že náš život sa mení, aby mohlo prísť niečo nové, lepšie. Hm, neviem si predstaviť nijakú lepšiu verziu, ako život s mojim synom. Ráno som písala o zázračnosti dúhy – tak kým žil môj syn, bol pre mňa každý deň dúhový. Teraz sa snažím aspoň vidieť farby dúhy v okamihoch dňa.

A hej, pravdaže, jeho smrť rozhodne nič nevylepšila v mojom živote. Práve naopak. Konštelačne mi vychádza úžasná budúcnosť, láskavo ma objíma, aj úspešná realizácia projektu, ktorý úprimne pokladám za úžasný, no ešte mám čakať, čosi sa má udiať – ibaže ja neviem čo a kedy konečne.

 

Nachádzanie odpovedí…

Viem, že ma Zámer sveta nabáda k trpezlivosti, koincidenčne na to opakovane a opakovane narážam, mám nechať veci plynúť. Počujem ten hlas. Nuž, je to pravda, chýba mi trpezlivosť, pretože naozaj potrebujem nejaké aspoň malé znamenie Zámeru sveta, že všetko to ide tým správnym smerom, a akým vlastne, k čomu to všetko v mojom živote smeruje… Vlastne ja dokonca mám odpoveď Zámeru sveta, len jej vonkoncom nerozumiem –  „čo má ku mne prísť, musí sa najskôr uzdraviť, môže prísť len naozaj uzdravené“. No načo sú mi odpovede, ktoré nechápem? A ďalej hmla, len koincidenčná platňa, ako mám trpezlivo nechať veci plynúť.

Ale aspoň viem, čo mám spraviť ako ďalší krok ja. Poviem vám to – uvedomujem si, že sú veci vyššie ako my, mám k Zámeru sveta naozaj hlbokú úctu nielen v hlave, ale aj v srdci a mám chvíle, keď si skutočne uvedomujem, že nechať veci plynúť je tá správna cesta. No niekedy ma zaplaví netrpezlivosť a nedôvera  – úprimne – za tým je stále môj hnev na Boha. Tak, je to vonku.

Moja víkendová konštelačka presne na to nepriamo narazila. To je ukryté hlboko v pozadí, je to boj cez hranicu času. Vy tomu nerozumiete, ale ja hej, pretože v úlomkoch mojich spomienok na pradávno  som cítila dlhý čierny plášť, ktorý mi vial vo vetre. Môj prvotný hnev po smrti syna voči Bohu bol obrovský. Dospela som k postupne k zmierlivosti v štýle – „sme teraz celkom dobrí kamaráti“. No už ste v obraze? Chýba mi ešte pokora voči Bohu, pravdaže. A práve tomu sa musím postaviť. Musím definitívne usporiadať svoj vzťah s Bohom, naozaj definitívne.

Jasné, pôjdem do Bratislavy na sobotňajšiu konštelačku. Moc potrebujem, aby mi dovtedy Zámer sveta vniesol do života niečo radostné, dobré, povzbudivé, aby ma to nejako posunulo k prijatiu toho všetkého. Pretože do Maroškových narodenín, ktoré budú 19.7. ma čaká ešte veľký kus práce. Zastavím to všetko, nič sa neponesie generačne ďalej.

A dnes napíšem Honzovi, k nemu mám hlbokú dôveru. Takú hlbokú, že jemu by som si i multidimenzionálku nechala postaviť. Snáď nie je na cestách.

 

Záverom…

Hm, dáme hru na jednu otázku? No, dobre. Na čo práve myslím?  Tak hej – na slová známeho vynálezcu Edisona „je tam veľmi pekne“ (povedal, keď sa na chvíľu zomierajúci prebral).

 

 

Elena   Predná Hora, 5.7.2017

Rozprávky pre Teba 5. – Prvá Agátkina rozprávka

23.02.2018

Parkom chladným ránom ticho kráčalo dievčatko. Sivá mikina zapnutá až po krk, biela čiapka a dlhánsky zlatožltý šál, obtočený okolo krku na dva razy, pôsobili hrejivo. Veď aj bolo treba. viac »

Cestou 11. – To, čo je naozaj dôležité. ..

19.02.2018

„Postarajte sa, o to, aby tu bol dostatok lucerny, aby jelene prichádzali samy, a aby sa z tohto miesta stal jelení park...“ Toto je náhodne otvorený, a ako vždy pri náhodnom otváraní kníh viac »

Cestou 10. – Deň, ktorý si pamätáte navždy. . .

15.02.2018

Jasné, hodilo by sa to valentínsky, ak zaspomíname na včerajšie presladené kytičkovanie a srdiečkovanie. Dnes ráno však píšem o včerajšej streľbe na americkej strednej škole – takže viac »

maslo, rajo

Obľuba masla rastie, margaríny už toľko neťahajú

25.02.2018 22:36

Dopyt po masle na celom svete stúpa a spotrebitelia sú dokonca ochotní zaplatiť zaň viac. To prináša mimoriadne zisky najmä výrobcom prémiových značiek.

výbuch, leicester

Britská polícia zasahuje pri vážnom požiari v Leicesteri, evakuovali desiatky domov

25.02.2018 21:31, aktualizované: 22:04

Zatiaľ nie je jasné, čo explóziu spôsobilo a či sú na mieste nejakí zranení.

nigeria, dapchi, unos

Po útoku Boko Haram je v Nigérii nezvestných 110 dievčat

25.02.2018 21:22

Počas útoku na internátnu školu sa mnoho učiteľov a žiačok snažilo zachrániť útekom.

ghuta, syria, damask

Lekári bez hraníc: Možnosti zdravotnej starostlivosti v Ghúte sú vyčerpané

25.02.2018 21:05

Vo východnej Ghúte pri Damasku zomrelo za päť dní cez 520 ľudí a najmenej 2 500 osôb bolo zranených. Ide pritom len o štatistiku niektorých zariadení. Medzi obeťami sú často ženy a det.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 752
Celková čítanosť: 1349452x
Priemerná čítanosť článkov: 1794x