Založ si blog

KK 10. – Oblakovo. ..

Krajinu oblakov milujem hlboko a hlboko, ale veď to viete. V mojej duši plávajú oblaky. O nich a aj o svete, nad ktorý  plávajú, tento dnešný blog…

 

Deň plynul…

Nebom plávajú oblaky už od skorého rána. Biele nezbedné barančeky sa v priebehu dopoludnia zmenili na huňatú perinu, pokrývala veľkú časť oblohy, a len kde-tu ňou presvitala sýto belasá… Fúha, snáď nezaprší, popoludní chcem konečne do lesa – hovorila som si, túžila som ponoriť sa do lesnej krajiny. Baví ma kráčať lesnou cestou, či kamenistým chodníkom, viesť s lesom tichý dialóg. Nie, ja od lesa nečakám nič zlé, mám k nemu hlbokú dôveru. Nepotrebujem pobiehať lesom s krikom, zvončekom či hlasnou hudbou, aby som odplašila „medvede, diviaky a všetky tie potvory, čo v lese sú“. Podľa mňa jedinou potvorou, ktorá sa v lese objaví, je človek, ktorý sa lesa bojí a správa sa k nemu necitlivo – skutočne nerozumiem, načo do lesa chodia ľudia, ktorí sa ho boja.

 Ach, ale späť k tým oblakom. Akési šedasté vycválali spoza horizontu, hm. Saganová mala v jednej svojej knihe (Zázračné oblaky) taký nádherný citát o oblakoch „mám rád, oblaky, oblaky na obzore, letiace oblaky, zázračné oblaky…“ Ja oblaky tiež milujem. Rada ich pozorujem, hrám sa v predstavách s ich tvarmi – čo mi to len pripomína tento oblak? – plyniem s nimi. Keď zomriem, určite nechcem sedieť na nejakej hviezde a kývať z nej, ako si ľudia často predstavujú, ale budem plávať s oblakmi.

Nakoniec sa šeď rozplynula a prevládla príjemná modrá s preháňajúcimi sa barančekmi. A tak sme vyrazili do hôr v rodinnej zostave – na Orlovú, a z nej ešte ďalej

(nie do nekonečna a ešte ďalej ako Woody či Bass v rozprávke Príbeh hračiek – Toy story. Fúha, ten príbeh Maroško miloval, pozerali sme ho dookola, aj som Marošiho preto občas volala Woody, mal o tej rozprávke aj knihu. A raz som kúpila v sekáči tričko s Bassom a Woodym, ušila som z neho poťah na vankúš – ja som šila deťom z už nenoseného oblečenia kopec vecí v rukách, od vankúšov, cez hračky, keď boli deti menšie, nohavice, sukne aj šaty. A ten Toy story vankúš dostala Kika, ale Maroši oň zvádzal tuhý boj, vždy chodil do detskej izby, vzal vankúš a vytešoval sa s ním, kým Kika nebola doma. Mal aj svoj s Teletubbiesmi a bordový  zamatový, s tými som spávala po jeho smrti, kým som ich nedávno nespálila i s jeho klavírikmi. Som hlúpa, viem, že sa takto nivočím, ale Maroši bol najdôležitejší človek môjho života. Možno sú ľudia, ktorí zvládajú takúto stratu, ale ja sa teraz zasa trápim, veď môj syn by mal osemnásť rokov. Mal by osemnásť rokov. Ja mám dosť rečí o tom, ako nám negatívne skúsenosti pomáhajú zosilnieť – ja nechcem byť silná, ja chcem byť šťastná. Chcela by som mať pri sebe svoje dieťa, živé –  a po tej minulovíkendovej konštelačke s Bohom som namiesto upokojenia znovu pocítila hnev. Dokonca som zasa začala hľadať kadejaké články, o tom, ako čas nie je jednosmerný, či ako neexistuje. Och, môj synček, moja láska, chýba mi, tak veľmi mi chýba.

Bohu sa nepáčilo, že mu neverím, že má so mnou dobré plány – nuž, to je pravda, ja teraz neverím nikomu. A neviem si vôbec predstaviť, čo lepšie by mi mohol Boh do života dať ako bol život s mojim dieťaťom. To bolo to najlepšie, čo som v živote mala.

Viem, že by som mala byť vďačná za všetko, čo v živote mám. A aj dnes – som úprimne vďačná

  • hm, v prvom rade Honzovi za jeho úžasný návrh, je to moc čestný a láskavý človek,
  • aj za dnešný skvelý výlet prírodou, vrhli sme sa naň odvážne o pol tretej popoludní a preputovali sme za tri a pol hodiny takmer 10 km – cez Orlovú, na zdychavské lazy, a cez Hutu nakoniec domov – na niektorých miestach som bola po prvý raz, objavili sme riadne strmú a vyplavenú cestu, brodila som sa viac ako štvrťhodinu potokom, už tak dávno som sa ním nebrodila…

A hej, hoci to vyzeralo dažďovo, oblohou tiahli tmavošedasté mraky, nakoniec sme dovýletovali bez zmoknutia. Aj to ma teší.

Záverom…

Oblaky pretvárajú oblohu na zázračnú krajinu. Nikdy počas života ich nevidíme rovnaké, vždy sú iné, jedinečné. Plynú do diaľky a strácajú sa kamsi za horizontom…

Tak saganovsky – letiace oblaky, zázračné oblaky.

Elena   Predná Hora, 16.7.2017

 

 

Pošepky 1. – Keď vám Boh odpovie. ..

20.07.2017

Žiadali ste niekedy Boha o odpoveď? Chceli ste, aby vám odpovedal na otázky, ktoré vás trápia? Veď aj ja. V tejto jedenástke budem uvažovať práve o tejto téme. Osemnástka... Včerajší viac »

KK 11. – Milá bratislavská mamička, alias V krajine, kde včera znamená aj zajtra. . .

18.07.2017

Parafráza v názve je o rozdiele toho, čo videl ako víziu budúcnosti Fučík - a čo vidím ja. No hej, jedenástkový - a záverečný - blok o krajine chcela som ju nazvať oveľa razantnejšie, viac »

KK 9. – Krajina v objatí času. . .

16.07.2017

Čas objíma krajinu i nás. Čo to objatie znamená, o tom dnes pouvažujem. Krajina a objatie času... Krajina sa mení – niekedy prichádzame na miesta, ktoré nám prirástli k srdcu a sledujeme viac »

sestry, domáce ošetrenie

Na ošetrovanie doma chýbajú sestry

21.07.2017 12:00

Ošetrenie doma potrebuje čoraz viac ľudí, zdravotné sestry však nestíhajú všetkým kvalitne pomáhať. Situácia sa podľa Slovenskej komory sestier bude zhoršovať.

Trump rusko bábika USA

CIA: Rusko chce ovplyvňovať situáciu v USA

21.07.2017 11:52

Rusko bude pokračovať v zasahovaní do amerických vnútorných záležitostí, uviedol šéf CIA. Vzťahy dvoch hegemónov komplikuje aj vyšetrovanie financií Donalda Trumpa pre jeho údajné prepojenia na Rusko.

Trump

Americký súd potvrdil pozastavenie platnosti Trumpovho dekrétu

21.07.2017 11:33

Federálny sudca neumožnil platnosť Trumpovho dekrétu o obmedzení dotácií mestám, ktoré odmietajú spolupracovať s imigračnými úradmi.

Ústredie práce, práca

Počet ľudí v hmotnej núdzi klesá, medziročne sa znížil o 16-tisíc poberateľov

21.07.2017 11:14

Dávky v hmotnej núdzi dostalo na Slovensku v júni tohto roka 90,1-tisíca osôb. Oproti máju išlo o pokles o 2,4-tisíca ľudí.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 558
Celková čítanosť: 1029329x
Priemerná čítanosť článkov: 1845x