Založ si blog

001 11. – Ekonomickí migranti ako nádej pre Slovensko. . .

Vždy keď počujem tento výrok, mám chuť sa jeho autora spýtať – „hej, a kto je tvoj díler?“, pretože  – no veď vám o tom dnes poviem.

Sú pre nás migranti nerizikoví a mali by sme ich prijímať, koľko sa ich sem privalí? Naozaj sme v situácii, že máme na rozdávanie migrantom? Mali by sme im dávať v rámci Nemeckom navrhovaného zjednotenia v postupe toľko, ako dostávajú migranti v Nemecku? Mali by sme ich prijímať ako prostriedok na zlepšenie pracovnej situácie u nás? A prečo vlastne toľkí teraz putujú do Európy?

Ach, toľko otázok – hľadajme na ne teraz odpovede.

Sľúbila som kedysi v úvode tejto jedenástky, že dám aj nejaké čísla, ktoré s migrantmi súvisia, aby sme nehovorili bez podkladov. Takže v záverečnom blogu tejto jedenástky pár faktov na zamyslenie.

 

Začiatkom – natvrdo a na rovinu – možno klamať národ, pán premiér Fico?

Ak sa „súd za kvóty“ skončil pre nás neúspechom,  odmietnutím nášho podania Európskym súdny dvorom – o tomto výsledku som písala v mojom článku v Blogovinách (www.blogoviny.sk) už 13. augusta, lebo bolo možné ho očakávať! – potom je namieste nielen otázka, čo bude s našou povinnosťou prijať vyše 900 migrantov (a následne aj ich početných rodín v rámci „humánneho zlučovania rodín“) – ale aj, ako sa postavíme ku situácii, ktorá nastane po 26. septembri 2017. Premiér Fico prezentuje tento dátum ako čosi magické, čím sa akoby zbavíme povinnosti brať migrantov a akéhokoľvek tlaku EÚ v tomto smere. Je to ale buď úplná neznalosť veci, alebo do neba volajúce klamstvo.

Lebo po tom termíne problémy rozhodne neskončia, len podľa mňa dôjde ku snahe jednoznačne presunúť kompetenciu o delení migrantov na pripravovaný Dublin 3, t. j. z národnej kompetencie  v ich rozdeľovaní spraviť „európsku“.

A len Boh a náš premiér vie, čo všetko Fico nasľuboval pri rokovaniach o jadre Únie. Takže by bolo namieste, aby nám otvorene povedal, čo za členstvo v tom jadre od nás EÚ požaduje, aby sme sa nielen on, ale hlavne my občania rozhodli, či vôbec nejaké jadro Únie pre seba chceme.

Poďme k odpovediam na otázky z úvodu.

 

Sú pre nás migranti nerizikoví a mali by sme ich prijímať, koľko sa ich sem privalí? Jednoznačne nie. Podľa teraz.sk včera v článku Francúzom sa v roku 2017 podarilo prekaziť jedenásť ozbrojených útokov eurokomisár pre bezpečnosť Julian King vo štvrtok pred poslancami Európskeho parlamentu uviedol, že skupina Islamský štát po sérii vojenských porážok v Iraku a Sýrii posiela do zahraničia značné sumy peňazí, čo pre Európu znamená „reálne nebezpečenstvo pre nový prílev financovania terorizmu“. Nikto, ani ten najlepší bezpečnostný expert dnes nedokáže odhadnúť, koľko potenciálnych teroristov medzi migrantmi je. Odhady sa pohybujú v desiatkach tisícov.

A to ešte nehovoríme o počtoch kriminálnikov v radoch migrantov. Práve začal v Nemecku proces s migrantom, ktorý znásilnil a zavraždil študentku – podobný kriminálny čin pritom už predtým spáchal aj v Grécku, kde mal ísť sedieť na desať rokov. Je otázne, koľko je medzi prichádzajúcimi migrantmi takých indivíduí s kriminálnou minulosťou.

Na otázku, či by sme mali brať všetkých migrantov, ktorí chcú do Európy primigrovať „aby unikli z biedy“ (už sa nás konečne aspoň nesnažia zavádzať neudržateľným nezmyslom, že všetci tí ľudia utekajú z oblastí pred vojnami, chránia si holý život) – je odpoveď ľahká. Nie. Pozrime sa na to, kto sú to ekonomickí migranti a prečo vlastne toľkí teraz putujú do Európy.

 

Kto je to ekonomický migrant?

Je to človek, ktorý žije v biede a chce sa mať lepšie. Drahý pán premiér Fico – tak potom Slováci, ktorí musia ísť za prácou z východu do Bratislavy, sú tiež ekonomickí migranti? A ako tento štát, zachraňujúci chudobných afrických migrantov, pomôže týmto svojim vlastným občanom?

Nie, nie som iluzívna vo vzťahu ku migrantom a nedám sa manipulovať falošným súcitom – videla som fotografie mamičiek, ktoré sme „v rámci starého sľubu“ doviezli na Slovensko. Ekonomických migrantov sme predsa mali do Európy prijímať, len ak doma zomierajú hladom – a prepáčte, tie mamičky na to rozhodne nevyzerali. Sú to ekonomické migrantky, alebo im šlo o holý život? (ak áno, tak kde), pán premiér Fico?!

Ja sa verejne pýtam –  môžete na to verejne povedať?

 

Prečo ekonomických migrantov pribúda?

Hladujúce africké deti v nás vyvolávajú súcit, ibaže sú to ich rodičia, ktorí sú za to zodpovední – doslova explozívne sa množia. Je zrejmé už dlhšie, že Afrika, ale aj niektoré blízkovýchodné či ázijské krajiny nedokážu ufinancovať a ani uniesť prudký nárast svojej populácie, a mali by bezodkladne robiť dôsledné opatrenia ako Čína, tam boli tieto kroky účinné. Prečo sa nehovorí o tom, že napríklad v Sýrii. „kde zúri vojna a ľudia tam nedokážu žiť“ – ako nás manipulujú médiá, takže húfne utekajú až sem, do Európy (namiesto do susedných krajín, odkiaľ by sa raz po vojne mohli vrátiť vlasti) sa napriek tomu ich počet zvýšil v rokoch 2000 až 2014 o viac ako o tretinu?! (presnejšie, až o 37 percent). Populačné odhady uvádzajú, že do roku 2100 pribudne najviac obyvateľov v niektorých afrických krajinách, v Pakistane, na Filipínach.

Konkrétnejšie údaje o abnormnom raste populácie v Afrike i na Arabskom polostrove uvádza napríklad článok z roku 2014 Katastrofa v modernej podobe (www.aktuality.sk), podľa ktorého len na území Palestíny od roku 2000 vzrástla populácia o 46 percent, v Jemene s 26 miliónmi obyvateľov až o viac ako 50 percent (z nich tretina z nich čelá chronickému hladu – a k tomu článok Je nás priveľa z mája 2017 tiež na aktualne.sk uvádza, že v súčasnosti až 19 miliónov z nich potrebuje potraviny, vodu a lieky a že keby zostali na populačnej úrovni z roku 2000, tento problém by nebol). Za ten istý čas na Slovensku vzrástla populácia o 1 percento, Čechov a Poliakov ubudlo o percento a Maďarov o 2 percentá. V spomenutom článku údaje ukazujú desivý nárast populácie – v rokoch 1950 – 2007 sa obyvateľstvo severnej Afriky znásobilo 3,6-krát, zo 44 na 157 miliónov, obyvateľov Arabského polostrova pribudlo až sedemnásobne, z 8 na 42 miliónov. Počas dvoch generácií pribudlo obyvateľstva Líbye šesťnásobne, obyvateľstva Spojených arabských emirátov až 63-násobne. Kým v roku 1950 mali Slovensko i Sýria približne po 3,5 milióna obyvateľov, Slovensko má dnes 5,5 milióna, no Sýria 23 miliónov. Pritom ropné zdroje, ktoré boli hlavným zdrojom príjmov tých štátov, pomaly vysychajú. Z čoho chcú žiť? S úplnou samozrejmosťou očakávajú pomoc, berú to ako našu povinnosť voči nim.

 

Zlepšia migranti nejako našu ekonomickú situáciu?

Zaujímavý článok o tom ešte začiatkom roku 2016 prinieslo INEKO. Uvádza, že tu už v súčasnosti máme okolo 20 000 migrantov (pravdaže, zväčša prichádzajúcich naozaj za prácou a nie za socdávkami, ako terajší putujúci z Afriky).  No v rámci indexu závislosti (zjednodušene ide o schopnosť spoločnosti vyplácať dôchodky z príspevkov pracujúcich) za 50 rokov by bolo nutné znížiť dôchodky o polovicu (terajšie žobrácke dôchodky). Samozrejme, vyvoláva to otázku – „na čo sa potom v takom systéme skladáme, veď tento štát nás sproste okráda?!!!“. A pre zachovanie terajšieho pomeru pracujúcich občanov by sme museli prijať dva milióny migrantov (a museli by všetci do jedného pracovať). Dávajú aj iné analýzy, hodné zamyslenia, v súvislosti ku vysokoškolskému vzdelávaniu migrantov – pri ich cielenej podpore v tomto smere by mohli v roku 2068 tvoriť až 10 percent slovenskej (teda, skoroslovenskej) populácie.

 

Komu, koľko a prečo dávame?

Hovorí sa o investovaní do „riešenia“ utečeneckej krízy“. Ale podľa mňa v skutočnosti žiadne riešenia sa nerealizujú, len sa investuje do občanov iných krajín – a vonkoncom to nie je veci na prospech.

Uvedomujete si, že len Turecko nedávno dostalo od Európy viac ako šesť miliárd eur na „pomoc migrantom“? Obrovské sumy sa dávajú na pomoc africkým krajinám, hoci na zlepšenie svojej neúnosnej a stále sa zhoršujúcej populačnej situácie nerobia žiadne opatrenia.

Akýsi expert vypočítal, že pre Slovensko by bola údajne bezpečná hranica 2 až 5 migranti na 1000 obyvateľov. Skutočne neviem, či bral do úvahy aj našu vlastnú populáciu, v ktorej je vysoké percento nezamestnateľných ľudí (ako sa pred časom vyjadril hovorca MPSVaR SR) a skutočnosť starnutia našej populácie.

 

Naozaj sme v situácii, že máme na rozdávanie ekonomickým migrantom?

Každá minca má dve strany – takže pozrime sa na to, koľko a na úkor čoho dávame.

Tie peniaze, ktoré poskytujeme na pomoc „migrantom“ nám skrátka chýbajú, nemáme ich navyše – a odrážajú sa na našej životnej úrovni. Lebo je rozdiel robiť do 53, či do 65 rokov. Lebo je rozdiel, či ľuďom celoživotne pracujúcim pre tento štát poskytneme domovy sociálnych služieb za drahý poplatok alebo zadarmo, či chorým ľuďom dáme kúpele zadarmo, či všetkým občanom umožníme cestovanie zadarmo alebo si na cestu do práce musia ukrajovať z často napätého rodinného rozpočtu, či onkologickým pacientom dáme modernú liečbu – alebo či budeme ustavične zachraňovať kohosi iného, kto sa chce „mať dobre“ ,a pritom sa správa nezodpovedne.

To je z môjho pohľadu aj prípad matiek – migrantiek. Pretože z môjho pohľadu ísť do cudzej krajiny bez znalosti jej jazyka a akejkoľvek kvalifikácie, aby som svoju rodinu sama uživila, a k tomu tam ísť s niekoľkými malými deťmi, prípadne ešte aj znovu tehotná, je od rodiča nezodpovedné. Veď zorganizujme nejaké stretnutie verejnosti s nimi, nech nám otvorene vysvetlia tie africké mamičky, ktoré sme prijali, ako v takejto situácii chcú svoju rodinu uživiť – ak neprišli len s očakávaním „však mi dajte, však sa o mňa postarajte“.  A tiež, koľko rodinných príslušníkov chcú potichu za sebou dovliecť v rámci „zlučovania rodín“. Prečo by sme sa nemohli s nimi o týchto veciach baviť otvorene a priamo? Ja nepotrebujem počúvať ľúbivé príbehy o tragických osudoch, ale akú realitu si predstavujú do budúcna – pretože sa na takúto pomoc musíme skladať. A u nás osamelá matka s dvomi, tromi deťmi, nebodaj ešte k tomu tehotná, bez kvalifikácie a neovládajúca jazyk, nedosiahne dobrú životnú úroveň. Je ich stratégia pracovať a živiť vlastnými silami svoje deti, alebo len ťažiť zo sociálneho systému?

Myslím, že táto otázka je namieste. Ešte v januári topky.sk priniesli správičku o tom, že len v jedinom nemeckom meste vyšetrujú stovky podvodov žiadateľov o azyl (predovšetkým zo Sudánu) so sociálnymi dávkami, ide o niekoľkomiliónové sumy. Hlásili sa  pod falošnými identitami aj 3 či 4 razy o dávky. Nuž, čo k tomu dodať? Skutočne zvláštna záchrana holých životov…

Viete, cesta do Európy sa chudákom migrantom oplatí, aj keby sa vracali domov. Nemecko v súčasnosti vypláca v rámci špeciálneho programu všetkým migrantom starším ako 12 rokov, ktorí sami stiahnu žiadosť o azyl v hotovosti 1200 eur. Toto nie je o tom, že by som im tie peniaze závidela – poukazujem týmto faktom na to, že im sa sem oplatí chodiť. Znovu a znovu.

A už úplne mimo reality je nápad nemeckého ministra de Maiziera, ktorý chce pre všetky krajiny zaviesť rovnaké benefity pre migrantov (ako dnes uviedla pravda.sk v článku Minister vnútra vyzýva na zjednotenie azylových postupov v únii).

Záverom…

Migranti sú – inak povedané – obyvatelia konkrétnych krajín, nie sú bezprizorní, majú svoju vlasť. Ibaže ich vlasť sa o nich nestará, a je celá rada, že ich má z krku. Preto potom nie sú tieto krajiny nútené robiť populačné opatrenia, ktoré by efektívne problém začali riešiť. Však sa dakto postará, nie? Navyše Zem dokáže uživiť len určitý počet obyvateľstva, takže za niekoľko rokov tu bude obrovský problém s územím, s potravinami aj vodou (už spomenutý článok Je nás priveľa z mája 2017 uvádza, že Zem dlhodobo dokáže uživiť 4, 3 miliardy ľudí, takže už teraz je nás priveľa, viac ako o tri miliardy navyše).

Čo sa týka pomoci migrantom – skôr či neskôr musíme začať vracať všetkých afrických migrantov na územie Afriky, Európa nedokáže prijať tie desiatky miliónov ľudí, ktorí by sem chceli primigrovať kvôli populačnému premnoženiu v ich vlasti. Kto to popiera, nechce vidieť realitu.

Myslím si, že je nevyhnutné zo strany Európy akúkoľvek pomoc Afrike bezodkladne podmieniť razantnými krokmi na radikálne zníženie ich pôrodnosti. Nie je reálne pri tomto náraste ich populácie, aby sme im dokázali pomáhať a zachraňovať ich, aj keby sme neviem ako chceli.

 

 

Elena   Predná Hora, 9.9.2017

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Rozprávky pre Teba 5. – Prvá Agátkina rozprávka

23.02.2018

Parkom chladným ránom ticho kráčalo dievčatko. Sivá mikina zapnutá až po krk, biela čiapka a dlhánsky zlatožltý šál, obtočený okolo krku na dva razy, pôsobili hrejivo. Veď aj bolo treba. viac »

Cestou 11. – To, čo je naozaj dôležité. ..

19.02.2018

„Postarajte sa, o to, aby tu bol dostatok lucerny, aby jelene prichádzali samy, a aby sa z tohto miesta stal jelení park...“ Toto je náhodne otvorený, a ako vždy pri náhodnom otváraní kníh viac »

Cestou 10. – Deň, ktorý si pamätáte navždy. . .

15.02.2018

Jasné, hodilo by sa to valentínsky, ak zaspomíname na včerajšie presladené kytičkovanie a srdiečkovanie. Dnes ráno však píšem o včerajšej streľbe na americkej strednej škole – takže viac »

USA Florida škola streľba obete pohreb

Podľa Trumpa je na jednotlivých štátoch, či vyzbroja učiteľov

25.02.2018 10:17

Americký prezident reagoval na masovú streľbu na floridskej strednej škole, pri ktorej zahynulo 17 ľudí nápadom vyzbrojiť učiteľov.

Syria, damask, ghuta

Vo Východnej Ghúte je po prijatí rezolúcie OSN pokojnejšia situácia

25.02.2018 09:55

Od schválenia rezolúcie neboli hlásené žiadne obete.

Pamätník obetiam komunizmu

Profesor Lukeš o februári 1948: Isté veci sa opakujú

25.02.2018 09:38

"Nedostatočne pochopili, do akej miery bol komunizmus vražednou ideológiou, ideológiou absurdného násilia," povedal český profesor na adresu vtedajších demokratických politikov.

Americký miliardár Warren Buffett

Trumpova daňová reforma zarobila Buffettovi desiatky miliárd dolárov

25.02.2018 09:30

Americká investičná spoločnosť Berkshire Hathaway miliardára a filantropa Warrena Buffetta hospodárila v štvrtom štvrťroku s čistým ziskom 32,55 miliardy dolárov.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 752
Celková čítanosť: 1348941x
Priemerná čítanosť článkov: 1794x