Založ si blog

Povedané 6. – Čo nám prichádza do života. . .

 

Šestnásťročný chlapec zavraždil a potom aj znásilnil dve dievčatká – mali len 12 a 13 rokov. Bola to jeho životná voľba – spraviť tento čin.

V dnešnom blogu vám poviem niečo o tom chlapcovi, aj o životných voľbách – aj úžasnú knihu v súvislosti s tým vám spomeniem…

 

Na začiatok netypicky k tej sľúbenej knihe…

Chlapec, kterého chovali jako psa – príbehy detí, ktoré prežili traumu. Čítala som ju ešte predminulý víkend – a poviem vám,  je to silná kniha, o príliš hlbokých stopách, ktoré v nás zanecháva to, čo sme zažili v detstve. Trauma (ubližovanie,  zanedbávanie) môže spôsobiť aj štrukturálne zmeny v mozgu, a trvalý posun k impulzívnejším, agresívnym, menej súcitným reakciám. Plasticita mozgu v ranom veku je totiž zázračne vysoká nielen voči pozitívnym, ale aj voči negatívnym podnetom.

Mne to dosť hovorí i ku extrémnemu násiliu a šialeným strelcom, to je téma, ktorá ma odborne zaujíma. Ale je to hodne dôležité i pre bežný život. Sociopatické správanie má základ v detstve, kniha jasne pomenováva deficit empatie, chýbajúci súcit, až emočnú sleposť, sociopat dokáže iným ubližovať bez akýchkoľvek morálnych zábran a výčitiek svedomia.  V dospelosti potom  naše voľby ohľadne nejakého typu nášho správania ovplyvnia zďaleka nie všetko, taký človek patológiu svojho konania nevidí – môže sa nejaký čas pretvarovať, ale nemá skrátka túto hranicu vytvorenú.

Tvrdý príklad. Vráťme sa k Leonovi, chlapcovi, ktorého som v úvode blogu spomenula. Kniha popisuje jeho situáciu po jeho čine očami autora knihy – psychiatra, ktorý ho šiel do väzenia vyšetriť. V zúfalej snahe nájsť u Leona aspoň maličkú stopu ľútosti a ľudskosti, nejakú zdravú hranicu morálky, mu v závere položil otázku „čo by spravil teraz inak“. Odpoveď znela,  že by zahodil topánky, lebo tie ho stopou a krvou na nich prezradili.

Bola to skrátka jeho životná voľba – spraviť tento čin.

 

Naše voľby sú odrazom nás samých…

Volíme v živote svoje kroky presne podľa toho, akí sami sme.

A potom – ako výstižne uvádza Keenanova kniha Dobré zprávy pro špatné dny, to je z môjho pohľadu moc múdra kniha o životných voľbách – niekedy konštatujeme, že „mám úspech, ale nemám život“. Je dôležité nezostať uväznený vo svojom  živote na nesprávnom mieste a prísť na miesto svojej Duše, k svojmu životnému poslaniu. Keenan uvádza, že uviaznutie rozpoznáme podľa toho, že sme

  • unavení, máme ťažkosti so spaním,
  • nahnevaní a máme pocit nespravodlivosti,
  • nepokojní a unikáme „k náhradám“ (látkam alebo ľuďom, ktorí nám z dlhodobého hľadiska neprospievajú“),
  • unudení, unikáme „ z nudy všedného života“ k extrémnym zážitkom,
  • ustrašení, bojíme sa straty toho, čo máme a bojíme sa tiež, že nezískame to, čo chceme. Bojíme sa zlyhania, bojíme sa zmeny, a bojíme sa aj toho, že zmeny nie sme schopní.

Hej, práve túto Keenanovu knihu som nedávno spomenula v mojom blogu v súvislosti so zápasom Jakuba s neznámym cudzincom, ktorý ho zranil a nakoniec mu Jakub povedal „nepustím ťa, pokým mi nepožehnáš“. Požehnaním je pochopenie zmyslu nášho trápenia – Keenan vysvetľuje, že utrpenie ako „poranenie Bohom“ nám ukazuje, že nie sme na tom pravom mieste, a že v našom živote sú nepravé veci, miesta a ľudia, ktorých by sme mali opustiť. Že by sme mali prijať zmenu. Hovorí o potrebe pochopiť, že rany osudu sú ako vietor, ktorý nás ženie naplniť svoj osud a poslanie. Mali by sme „napnúť plachty“ v tej situácii, nie v zmysle odchodu ako formy úteku inam (odísť niekam, kde ma nepoznajú), ale v zmysle hlbokej premeny seba samého  (stať sa niekým, koho nepoznajú) – a prijatia ponúkanej zmeny ako príležitosti pre seba, ochrany a požehnania od Boha.

No dobre, toľko na dnes z Keenana – možno sa k nemu ešte niekedy v mojom blogu vrátim. Vlastne určite sa k nemu vrátim, ak vám napíšem niečo o zázrakoch…

Do akej miery sme zrelí, natoľko dokážeme dôverovať tomu, čo je vyššie ako my a prijímame zmenu, pretože rozumieme, že veci sa dejú pre naše dobro. Do akej miery chceme ubližovať podvedome sami sebe, možno sa za niečo podvedome trestať, natoľko sa držíme zubami-nechtami nefunkčného a zraňujúceho vzťahu, ťaživej situácie, všetkého čo by sme mali nechať odísť. Napĺňa to našu potrebu zraňovať sa, ničiť seba samých. A kým sa starého naozaj vnútorne nepustíme, nie sme schopní sa pevne chytiť ničoho nového, uchopiť to zmysluplne.

K tomu niet čo dodať.

 

Naše voľby sú ako mávnutie motýlích krídel…

Niekedy máme pocit, že robíme len malý krok, neuvažujeme nad ním v širších súvislostiach. No v skutočnosti je „mávnutím motýlích krídel“ – zdanlivo malý krok spúšťa niečo, čo neskôr nevieme zastaviť či napraviť.

Mávnutie motýlích krídel nás učí chápať dopady našich krokov.

 

Moje voľby sú často o zodpovednosti…

Viem jasne, čo by som v živote nevolila. A hej, možno by som niektoré veci teraz volila inak, keby som kopala za seba, viem…

A moja dnešná voľba?  Milujem našu skupinu RA-BA a späť, konečne sa mi podarilo ísť tým správnym smerom – v piatok z Blavy. Po návrate z konferencie som volila „ducha Vianoc“ a rýchle pracovné tempo – a tak už máme doma čisté a vyzdobené okná. Vo vázach rozvoniava výzdoba z ihličia, s anjelmi a zlatistými hviezdičkami. Nemám rada „príliš hlučné, vulgárne výzdoby“. V spálni na okne mám trstinovú hviezdu, aj dvoch látkových anjelov. A už  sa aj rozžiaril zelený svietnik s motívom stromu  – odbieham pri písaní blogu nazerať za zatiahnutý záves a teším sa zo svetielka sviečky. Ach, áno, je to moja voľba, tešiť sa z maličkostí…

 

Záverom…

Áno, svoje voľby robíme sami – dívame sa na vychádzajúce slnko na horizonte, alebo na zaprášenú ulicu pod našimi nohami. Naše životné voľby o nás prezrádzajú veľa – a aj smerujú náš život dobrým či zlým smerom. Pretože nie je pravda, že ak sa niečo stalo, tak to tak malo byť – niekedy sú to len naše nepremyslené kroky. No práve čas Vianoc je tým časom, kedy viac uvažujeme o zmysluplnosti života, aj o živote nás samých…

Krásny prvoadventný víkend, plný radosti v srdci, pokoja v duši a tých správnych životných krokov, všetkým prajem…

 

Elena  Predná Hora, 1.12.2017

Rozprávky pre Teba 5. – Prvá Agátkina rozprávka

23.02.2018

Parkom chladným ránom ticho kráčalo dievčatko. Sivá mikina zapnutá až po krk, biela čiapka a dlhánsky zlatožltý šál, obtočený okolo krku na dva razy, pôsobili hrejivo. Veď aj bolo treba. viac »

Cestou 11. – To, čo je naozaj dôležité. ..

19.02.2018

„Postarajte sa, o to, aby tu bol dostatok lucerny, aby jelene prichádzali samy, a aby sa z tohto miesta stal jelení park...“ Toto je náhodne otvorený, a ako vždy pri náhodnom otváraní kníh viac »

Cestou 10. – Deň, ktorý si pamätáte navždy. . .

15.02.2018

Jasné, hodilo by sa to valentínsky, ak zaspomíname na včerajšie presladené kytičkovanie a srdiečkovanie. Dnes ráno však píšem o včerajšej streľbe na americkej strednej škole – takže viac »

USA Florida škola streľba obete pohreb

Podľa Trumpa je na jednotlivých štátoch, či vyzbroja učiteľov

25.02.2018 10:17

Americký prezident reagoval na masovú streľbu na floridskej strednej škole, pri ktorej zahynulo 17 ľudí nápadom vyzbrojiť učiteľov.

Syria, damask, ghuta

Vo Východnej Ghúte je po prijatí rezolúcie OSN pokojnejšia situácia

25.02.2018 09:55

Od schválenia rezolúcie neboli hlásené žiadne obete.

Pamätník obetiam komunizmu

Profesor Lukeš o februári 1948: Isté veci sa opakujú

25.02.2018 09:38

"Nedostatočne pochopili, do akej miery bol komunizmus vražednou ideológiou, ideológiou absurdného násilia," povedal český profesor na adresu vtedajších demokratických politikov.

Americký miliardár Warren Buffett

Trumpova daňová reforma zarobila Buffettovi desiatky miliárd dolárov

25.02.2018 09:30

Americká investičná spoločnosť Berkshire Hathaway miliardára a filantropa Warrena Buffetta hospodárila v štvrtom štvrťroku s čistým ziskom 32,55 miliardy dolárov.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 752
Celková čítanosť: 1348946x
Priemerná čítanosť článkov: 1794x