Založ si blog

Deň plný slnka 3. – Legenda o slnku. ..

Poviem vám, je neľahké v niektoré dni veriť legende o slnku.

Hej, to bol jeden môj okamih rána. Temná mrholiaca obloha cestou k busu zjavne napĺňala predpovede počasia, ktoré nám sľubovali zamračený deň. I ranným svitaním ma už mestom cestou do práce sprevádzajúca šedastá obloha to neúprosne potvrdzovala.

Nuž ale tam kdesi za mrakmi je slnko, a my ho môžeme cítiť, ak sa správne dívame – hovorila som si v duchu. Moc som sa potrebovala v tej chvíli o tom uistiť. Vlastne odvčera sa o tom potrebujem uisťovať. A predstavte si, práve vtedy sa slnko spoza mrakov vynorilo, náhle a nečakane, na chvíľu zažiarilo, a opäť sa skrylo za tmavošedý oblak. Teraz už však s určitosťou viem, že tam je. Je tam kdesi, za mrakmi.

Ani v tejto chvíli nevidieť slnko, prečo by aj – za oknom sa rozprestiera tma noci. Vrátila som sa, tak ako včera, z práce len večer. A ešte čosi je tak, ako včera – niečo vo mne ticho narieka. Odvčera, neustále.

Na zahnanie únavy je čas na pár myšlienok…

 

Slnko za mrakmi…

Že prečo o tom dumám práve teraz? Naskladali sa také správy, facebook ma dnes nimi zasypal – 31.1. 2018, je 1-ročné výročie smrti trojročného Sebinka, ktorý zomrel vinou lekárov. Rodina organizuje svätú omšu v kostole u Františkánov v Nitre. Pritom na Pacientskych kauzách už žalostí ďalšia mama kvôli smrti svojho dvojročného Kubka, zomrel   v dolnokubínskej nemocnici.

Veď hej, ja viem, zlé veci sa stávajú každý deň komusi – niekoho okradnú, niekto havaruje – ako dopravca, čo mi dnes mal doručiť knihy. Niekomu zomrie blízky. Ale boj obetí lekárskych pochybení je nielen o smútku – poznám dôverne tú cestu, a viem, čím všetkým budú musieť tie rodiny prechádzať. Všetky tie nečestnosti pri vyšetrovaní a súdnom riešení smrti ich detí, tá nekonečná cesta bolesti, ten hlboký pocit znechutenia z tohto štátu, ktorý sa  voči obetiam pochybení lekárov správa nečestne. A hlúpe reči kadejakých primitívov. No hej, mne je ešte stále zle kvôli včerajšku. Nad niektorými hlúposťami a hlupákmi človek mykne plecom, lebo so svojou hlúposťou musia žiť hlavne oni sami – ale výrok istého diskutéra  ako sa mám tešiť, že môj syn zomrel, lebo bol postihnutý  ma neskutočne nahneval. Nie, nekopla by som ho ani v prvej chvíli, ale niečo ostré by som mu povedala.                   Je ozajstná tragédia mať v rodine takého človeka, ako je on.

Hnev ma prešiel, lebo hlupákom človek rozum nijako nepridá, ale smútok ma neprešiel – lebo môj syn mi neskutočne chýba, a takéto situácie bolesť obnovujú. Maroško je najdôležitejší človek môjho života, nikto mi v živote neporozumel tak ako on. Vedeli sme sa dorozumieť už pohľadom. Je medzi nami hlboké prepojenie mimo priestoru a času. Viem konštelačne, že ma ešte stráži, a obaja vieme prečo. A viem, že odíde. Som úprimne rada, že som rozviala jeho popol, aj keď je ľahšie pre smútiaceho mať urnu či hrob. Rada by som urnu mala, nosila ju so sebou všade, no takto je slobodný – a pre mňa je prvoradé jeho dobro.

 

Nenáhodné náhody…

Hej, je zvláštne, ako náš život sprevádzajú nenáhodné náhody. Prichádzajú k nám ako dobrí učitelia. A dobrý učiteľ sa neriadi tým, čo žiak chce, ale čo naozaj potrebuje. Pochopiť to znamená vnímať to slnko za mrakmi. Mať dôveru k tomu, že tam kdesi je, aj nádej, že sa raz spoza mrakov objaví. Lebo potom vieme, tak tervinovsky, že „strachom sa treba prebáť a bolesťou sa treba prebolieť“ a že tam, kde je najhoršie, sa nedá zastaviť, a  musíme ísť ďalej, k dobrým koncom“ – lebo tam v diaľke slnko vykukne spoza mrakov, a všetko sa na dobré obráti…

A tak môžeme pevne držať v rukách nádej, a niesť ju ako svetlo, ktoré nám osvetľuje cestu.

Mňa v posledných dňoch koincidencie zo všetkých strán – v kartách i horoskopoch, aj v kadejakých situáciách – zasýpajú správami o niečom novom, čo ku mne príde samo, a čo ku mne nerozlučne patrí. Žiadnu nádej v tomto smere nenesiem, tak sa zvedavo rozhliadam, čo sa objaví? Tá Praha to asi nebude, škoda, odpoveď doteraz nemám. Ak to nevyjde, aj tak sa čím skôr rozbehnem do Čiech, alebo dotiahnem Česko na Slovensko. A možno to bude nejaký fénix, toho by som potrebovala dnes ako soľ, s rany hojacimi slzami, alebo aspoň s nejakými útešnými slovami…

 

Záverom…

Ach, hej, tam niekde za mrakmi určite je slnko. Viete to, však?

 

 

Elena  Predná Hora, 30.1.2018

Až do konca 2. – Ako Rusi vojnu chystali. . .

26.04.2018

Poviem k tomu pár slov – nie, rozhodne nebudú teplé, nie som láskavá k tým, ktorí si to nezaslúžia. Komu patria tie moje nie teplé slová? Ach, hej, Rusi to nebudú... A prezradím vám aj viac »

Úsmev 2. – Zázraky na počkanie. ..

24.04.2018

Myslíte si, že zázraky na počkanie robia iba čarodejníci a anjeli? Hm, nie tak celkom. Poviem vám o tom, ako robím zázraky na počkanie ja. Dnes vás zabavím rozprávaním o mojej nočnej práci. viac »

Tou cestou, ktorou si šiel 6. – Veci medzi nebom a zemou. . .

23.04.2018

Veci medzi nebom a zemou sú skutočne tajomné. Predstavujeme si pod nimi rozličné záhady, Osud, Božiu moc, Zámer sveta a ktovie čo všetko ešte... Zažívate také veci „medzi nebom a zemou“? viac »

rúra, plyn

Litva aj Ukrajina kritizujú Nord Stream 2: Plynovod zvýši závislosť na Rusku

26.04.2018 17:14

Ministri energetiky Litvy a Ukrajiny vo vyhlásení kritizovali pripravovanú výstavbu plynovodu Severný prúd 2 (Nord Stream) z Ruska cez Baltik do Nemecka.

Seniori, muž, žena

Vyhlásili tretí ročník súťaže Senior Friendly

26.04.2018 17:11

Príprava na dôchodok sa nezačína dovŕšením šesťdesiatky. Už v tridsiatke by každý mal mať jasno v tom, ako sa naň finančne zabezpečí.

Srbsko, Záhreb, Chorvátsko

Na Balkáne rastie napätie: Srbi zakázali chorvátskemu ministrovi vstup na svoje územie

26.04.2018 16:16

Srbsko zakázalo chorvátskemu ministrovi obrany Damirovi Krstičevičovi vstup na svoje územie.

auto, elektromobil, elektrické vozidlo

Dotácie pre elektromobily končia

26.04.2018 16:00

Záujemcovia o elektrické autá a plug-in hybridy by sa mali s nákupom poponáhľať. Štátna priama podpora ich predajov končí.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 799
Celková čítanosť: 1455739x
Priemerná čítanosť článkov: 1822x