Založ si blog

Príbehy 9. – Mamina Simonka a Simonkina mama. . .

 

Ôsma mama sa k nám pridala. Zlatka, Simonkina mama.

Pred týždňom, 3. júla bolo šieste výročie Simonkinej smrti. A jej mama v mene svojej dcéry vykročila a pridala sa k radu matiek detí mŕtvych vinou lekárov. Tak teraz vám prinášam príbeh Simonky a jej mamy. Neubrala som z neho ani slovo, je v neskrátenej podobe.

 

 

Ja, Zlatica Bačíková, sa v mene mojej jedinej dcérky Simonky,

pripájam k mamám, ktorým zomrelo dieťa. Už nebudem mlčať, ale bojovať za Simonku! Som presvedčená, že počas poskytovania zdravotnej starostlivosti mojej dcérke, došlo zo strany ošetrujúcich lekárov a zdravotných sestier k závažným pochybeniam, ktoré boli charakteru nedbanlivosti a jednorázového manuálneho zlyhania, ale aj výsledkom neskorého a nesprávneho diagnostického postupu. Vyjadrujem svoj názor, že tieto pochybenia rôzneho charakteru viedli postupne k poškodeniu zdravia mojej dcérky s najťažším následkom – smrťou.

Simonka náhle upadla do kómy a 3. júla 2012 je srdiečko navždy dobilo. Namiesto radosti z prázdnin a oslavy narodenín som dcérku 4 dni pred jej 9.narodeninami pochovávala. Svoju bolesť ani pocity opisovať nebudem.

Simonka bola v máji 2011 hospitalizovaná na detskom oddelení, kam bola privezená záchrankou kvôli náhlej bolesti hlavy so zvracaním. Zo zdravotnej dokumentácie je zrejmé, že neurológ vyjadril podozrenie na subarachniodálne krvácanie! Po 3 dňoch dcérku prepustili s diagnózou migréna bez aury. V nemocnici zrealizovali CT, ktoré keďže bolo vraj v poriadku, realizovať iné vyšetrenie resp. kontrolné vyšetrenie, ale vraj „nebol dôvod“!

S dcérkou som ku všeobecnej lekárke aj kvôli miernej bolesti hlavy chodila často, nakoľko k nim bola pridružená nádcha alebo bolesť hrdla – odchod s antibiotikami nebol raz za čas. Neraz som dostala len pečiatku od sestričky s tým, aby som Simonku nechala zo školy 2 dni doma. Nakoľko som uverila diagnóze migréna bez aury, mierne bolesti hlavy som pripisovala zmene počasia. Silné bolesti hlavy s pocitom na vracanie ani s vracaním nemala. Uverila som aj tomu, že bolesti hlavy sú z očí (dcérka mala okuliare s dioptriami -0,25 na oboch očkách) a z krčnej chrbtice (boli sme odosielané na rehabilitáciu, po ktorej dcérku bolievala hlava, tak mi bolo povedané, tak aby sme nechodili). V júni 2012 som obvodnú lekárku žiadala o očné vyšetrenie, po ktorom boli Simonke upravené dioptrie z -0,25 na -0,5 (na jednom očku). Pamätám si, že očná lekárka žiadala neurologické vyšetrenie, kam dcérku objednávala zdravotná sestra z detskej ambulancie. V ambulancii detskej neurológie sa lekár pýtal: „čo jej je?“ (Simonke). Povedala som, že máva bolesti hlavy. Niekedy žiadne, a ak áno, tak som ich pripisovala zmene počasia. Povedala som, že v máji 2011 bola dcérka hospitalizovaná na detskom oddelení so záverom migréna. Povedala som o zhoršení zraku a zvýšení dioptrií o málo ( z – 0,25 na – 0,5 na jednom očku). Pán doktor povedal, že: „čo vlastne chcem, veď všetky vyšetrenia boli v poriadku, veď CT bolo robené vlani.“ (t.j. v máji 2011). Vykonal vyšetrenie krčnej chrbtice – dcérke pomixoval hlavou, odporučil rehabilitáciu krčnej chrbtice. V ambulancii sme boli asi 10 minút. Na druhý deň som so Simonkou bola na kardiologickom vyšetrení, kde bolo realizované záťažové ergometrické vyšetrenie.

Opíšem to najhoršie, čo som v živote videla a zažila – bolo to dňa 1.júla 2012, kedy som pre „obyčajnú“ bolesť hlavy s dcérkou vyhľadala lekársku pomoc. Pri popise čerpám aj z dostupných dekurzov. V ten deň som Simonku videla naposledy chodiť, naposledy hovoriť, naposledy ma držala za ruku, naposledy.

V nedeľu 1. júla 2012 moju dcérku Simonku rozbolela hlavička, bola bledá a bolo jej zle, neskôr mala aj pocit na vracanie, ale nevracala. Išli sme na detskú pohotovosť, hoci aj kvôli „obyčajnej“ bolesti hlavy, odkiaľ po vyšetrení o 14:45 hod. bola dcérka odoslaná na detské oddelenie, vraj na infúzie. Prišli sme na detské oddelenie, kde nás prijala službukonajúca zdravotná sestra. Podala som jej lístok – záznam z pohotovosti. Zaviedla nás do prijímacej miestnosti a povedala, že: „je nedeľa a pani doktorka je aj na novorodeneckom oddelení, musíme čakať.“ Službukonajúca sestra sa pýtala na okolnosti, za ktorých Simonke zostalo zle. Odpovedala som jej. S dcérkou Simonkou sme si sadli na posteľ, Simonku som objímala som. Predsa každé dieťa potrebuje cítiť oporu rodiča, hlavne maminy. Službukonajúca sestra ma arogantne od dcérky posielala preč, že aby som nebola taká úzkostlivá a nechala ju. Pritom dcérku hlávka bolela, čo mi naznačovala silným stiskom ruky. Na službukonajúcu lekárku na detskom oddelení sme čakali cca 10 minút. Po jej príchode počas rozhovoru, kedy som jej popisovala Simonkine potiaže, som zachytila dialóg medzi sestrou a lekárkou, že sa Simonke podajú kvapky Algifen, s čím lekárka súhlasila, ale povedala, že „ešte počkajú cca 10 – 15 minút (ešte bez kvapiek) a ak by sa to zlepšilo, môžeme ísť domov s tým, že ak by Simonke bolo zle, máme prísť. Povedala som, že Simonka má bolesti, ale rozhodnutie lekárky som rešpektovala a súhlasila som s tým, že keby bude Simonke zle, okamžite prídeme.

Dcérka sa na bolesť hlávky sťažovala, upozornila som nato lekárku, ktorá sa začala pýtať a zapisovať údaje o Simonke, od narodenia + prekonané choroby, podala som jej všetky informácie. Simonku bolela hlavička, pričom musela zvládať dlhé čakanie, neistotu i bolesť .. sedela tichučko, držala sa ma za ruku, opierala o rameno a stiskom ruky mi dávala najavo, že ju hlavička bolí. Nehovorila nič, aby jej zas službukonajúca zdravotná sestra nepovedala, že „to prejde“ (tak ako predtým). Dcérkin zdravotný stav bol od príchodu do prijímacej miestnosti na detskom oddelení nezmenený, bez vážneho a veľkého zhoršenia stavu, bolesti hlavy pretrvávali. Vyšetrenie z 15:15 hod. (čas uvedený v dekurzoch).

Počas môjho rozhovoru lekárkou, ktorá si zapisovala údaje, službukonajúca zdravotná sestra priniesla do prijímacej miestnosti na plastovej lyžičke tekutinu (kvapky) a upozornila Simonku, že to bude horké. Rýchlo som do šálky napustila vodu, lebo zdravotná sestra s lyžičkou kvapiek stála už pri dcérke. Na lyžičke bolo tých kvapiek teda dosť. Liek ani kvapkanie som nevidela, nakoľko s lyžičkou prišla z inej miestnosti. Záznam zdravotnej sestry v dekurze z 15:30 hod. o podaní 30 kv. Algifen p.o. (podľa príbalového letáka je to kontraindikovaný liek pre deti do 10 rokov, výrobca neudáva prepočet dávkovania podľa hmotnosti, a mimochodom 9-ročné dieťa nemá vyvinutý organizmus tak ako dospelý človek).

Po podaní kvapiek sme zostali v prijímacej ambulancii a čakalo sa na efekt. Po cca 15 min. po podaní kvapiek dcérke zostalo veľmi zle, sťažovala sa na veľkú bolesť hlavy. K tomu je zápis v dekurze z 15:50 hod. Zdravotná sestra Simonke zas povedala, že: „veď to prestane (bolesť)“. Dcérka však začala zvracať. Potom nasledoval úkon, ktorý vzhľadom k zlému a zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu dcérky som nepochopila. Išli ju odvážiť, ale dcérka nevládala, bola veľmi slabá. Nato jej službukonajúca zdravotná sestra povedala, aby „stála rovno“. Keď Simonka zostúpila z váhy, veľmi, veľmi zakričala od bolesti, chytila si hlávku vzadu vpravo na zátylku. (Prasknutie oslabenej cievky sa opisuje ako náhla a úporná bolesť hlavy.) Keďže som bola pri dcérke, držala som ju, pomohla som jej a cúvla k posteli, kde sa natiahla a veľmi jej vystrelo a myklo nohy. Simonka zostala veľmi bledá a viditeľne jej bolo veľmi zle a veľmi sa zľakla – až bola v šoku.

Až po tejto udalosti (v dekurze uvedený čas 16:00 hod.) nasledovali slová, že dajú dcérku na izbu a dostane infúziu. Ani po tomto zhoršení zdravotného stavu Simonky nebol bezodkladne privolaný neurológ a nebolo zrealizované žiadne vyšetrenie! Simonka nevládala – zostala slabá, tak sme ju chytili a pomohli jej postaviť sa z postele na nohy. Na poznámku neraz spomínanej službukonajúcej zdravotnej sestry nikdy nezabudnem, Simonke povedala: „hádam si nemyslíš, že ťa budeme niesť!“  Videli, že dcérka je slabá, a nepoužili ani vozík na prevoz. Nechali ju trápiť sa. Simonka kráčala slabá a cestou na izbu sa veľmi sťažovala na bolesť hlávky, pomohla som je j ľahnúť si do postele. Po uložení na lôžko dcérka opäť hovorila, že ju veľmi bolí hlava. Niektorá sestra (zrazu tam boli aj ďalšie) povedala, že: „to prejde“.

Službukonajúca zdravotná sestra sa vyjadrila, že dcérke na izbe napichávali kanylu a brali krv, potom šla odniesť biologický materiál a označiť skúmavky, a že na izbe s dcérkou zostali jej kolegyne. Lekárka na izbe už nebola. Sestry-kolegyne aj mňa z izby vyhnali na chodbu. Mala som právo byť pri svojej dcérke, bolo jej zle. Simonka sa určite bála a ja som pri nej tým, že mi v tom tie sestry-kolegyne arogantne zabránili, nemohla byť. Pomocná sila-upratovačka priniesla fľašku infúzie a stála s tým pred dverami izby. Bolo mi ťažko z toho, že je dcérke zle, pričom som videla pomalý prístup zdravotného personálu – akoby sa nič nedialo. Dcérka určite mala strach a chcela byť so mnou a potrebovala moju blízkosť!

Čakala som na chodbe a priebežne pozerala na dcérku na izbu. Po chvíľke som uvidela, že mi Simonka slabou rúčkou kýva, brala som to ako znamenie, že je v poriadku. Ibaže vtedy som ešte netušila, že mi Simonka zamávala naposledy :´( . Išla som k Simonke na izbu. Tie dve sestry – kolegyne sa stále venovali kanyle, snažili sa spustiť infúziu a frflali si, že to nejde. Nemocnica, UDZS ani vyšetrovateľ OR PZ sa tým, kto tieto dve osoby boli, kto ich poveril úkonmi a aké mali kompetencie, nezaoberali. Robilo by kvalifikovaným zdravotným sestrám problém napojiť infúziu? Čo ak dcérke do žilky pustili aj vzduch.

Stála som pri posteli, hladkala som Simonku po čele. Zrazu som spozorovala, že je ospalá a začala akosi hlbšie chrápať, či chrčať. Ihneď som nato upozornila prítomné sestry – kolegyne a jedna z nich s pokojom povedala, že Simonka „zaspala a chrápe“. A ďalej sa venovali infúzii, ktorá nekvapkala.

Reagovala som, že „to nie je možné, aby tak rýchlo zaspala. A už vôbec nie, aby tak chrápala“. Potom som povedala sestričke, že dcérka možno bude vracať, zdalo sa mi to tak, lebo vydávala také zvuky. Sestrička s pokojom povedala, že „veď sa (dcérka) otočí na bok“. Upozornila som sestričku aj nato, že dcérka Simonka má akoby zmeravené zuby (silno stlačené – neviem to presne opísať). Sestrička jej nadvihla pery a povedala, že: „veď jazyk nemá zapadnutý.“ Po chvíli sa spustila Simonke z úst pena. Všimla som si a upozornila aj na to, že jedno očko mala zatvorené a druhé pootvorené a nevnímala. Chodidlá mala úplne zmodrené a studené.. Na všetko som sestričky upozorňovala! Tie dve sestry-kolegyne ignorovali moje upozornenia! Simonku som preberala – opakovala jej meno. Zároveň tým sestrám bolo povedané, nech niečo robia, nech volajú lekárov. Až potom si dcérku začali viac všímať. Boli to strašné chvíle, Simonku sme preberali – opakovali sme jej meno, opatrne ju otočili do stabilizovanej polohy na bok, bola veľmi spotená a po chvíľke jej začala z nosa tiecť penová krv. Jedna z prítomných sestier začala Simonke prstami stláčať nosné dierky a pritom ešte frflala, že „bude krvavý vankúš a plachta“. Nakoľko Simonka mala zatvorené a zmeravené ústočká, dýchať mohla iba nosom. A to jej jedna z prítomných sestier znemožnila, keďže stlačením nosných dierok zabránila Simonke v dýchaní!

Prítomné sestry neskontrolovali Simonku po mojich prvých upozorneniach, ignorovali ma a nezavolali ani lekárku! Nepodali dcérke prvú pomoc, neuvoľnili dýchacie cesty! Od môjho príchodu na izbu opísaný priebeh bol veľmi rýchly, toto kritické zhoršovanie sa zdravotného stavu mojej Simonky trvalo odhadujem cca 5 minút (možno menej). Utekala som pre lekárku, ktorá sedela v prijímacej ambulancii za počítačom. Po mojom upozornení utekala na izbu k Simonke.

Službukonajúca zdravotná sestra sa vyjadrila, že na izbu prišla, keď bola Simonka v stabilizovanej polohe. Nastal tam strašný chaos, počas ktorého som zachytila otázku: „kde je ambuvák?“ . JIS-ka bola o pár izieb ďalej, ale Simonku na prístroje a monitor nepreviezli, nechali ju na bežnej izbe. Lekárka telefonovala – volala lekársku pomoc. Dosť po chvíli prišiel zdravotný pracovník (alebo anesteziológ?), ktorý tlačil na izbu dve veľké kyslíkové fľaše. Bolo to strašné. Veľmi som sa o svoju Simonku bála. Uvedených udalostí bol prítomný aj biologický otec mojej dcérky. Počas kritického zhoršovania sa zdravotnéh o stavu mojej dcérky na izbe lekárka ani službukonajúca zdravotná sestra neboli. Moju dcérku nechali v starostlivosti iných osôb, ktoré nerešpektovali moje upozornenia, ak by som bola na chodbe, asi by som nevedela detailne opísať, čo sa so Simonkou na izbe dialo počas náhleho zhoršovania zdravotného stavu.

Záznam z dekurzu o 16:25 hod. – príchod detskej lekárky, prišiel aj anesteziológ. Vo vyjadrení vo výsluchoch som sa dočítala, že detská lekárka na príslužbe, ktorá bola privolaná mimo svojho pracovného času, prišla taxíkom. Predsa nemocnici boli lekári.

Neurologička bola privolaná a prišla AŽ, keď Simonka už bola v bezvedomí! V zázname lekárky z 16:15 sa píše, že „privolaný neurológ, ktorý vzhľadom ku klinickému stavu pacientku nevyšetruje, odporučil CT mozgu.“ Chýba lekársky záznam, neurologička prišla, odporučila možné vyšetrenia a odišla.

Službukonajúca lekárka dlhom čase oznámila, že dcérku musia previezť vrtuľníkom do martinskej nemocnice, že sa ide volať vrtuľník, na ktorý sa čakalo. Boli to hrozné rany a bolesť, strach a slzy, ktoré ťažko niekto pochopí. Môj najcennejší pokladík – dcérka a zároveň kamarátka, bojovala o život. Je mi veľmi ťažko, keď opisujem tieto udalosti, iné ako plakať sa nedá. Veľmi bolestivé je pomyslenie, čo dcérka prežívala, strach, bezmocnosť.

Záznamy z dekurzov: O 16:25 hod. dohodnutý preklad Simonky do martinskej nemocnice.

O 16:45 hod. dohodnutý prevoz Simonky leteckou záchrannou službou, ktorá mala prísť do cca 30 minút, ALE včas NEPRIŠLA!

O 17:10 hod. podľa záznamu anesteziológa, že prišlo k zástave srdca mojej dcérky. Podarilo sa im ju oživiť.

O 17:20 hod. príchod transportného tímu leteckej záchrannej služby, opäť prišlo k zástave srdiečka – Simonkine srdiečko oživili druhý krát.

O 17:30 hod. dcérku prevážali sanitkou do vrtuľníka, ktorý odlietal pred 18-tou hodinou do Martina.

Toto je Simonka

 

Moja jediná dcérka bojovala o život, chcela žiť!

Na detské oddelenie ARO bola Simonka prijatá v kóme a o.i. v stave: krvácanie do dýchacích ciest, susp. edém mozgu, intrakranialne krvácanie, stav po KPR, difúzne hypoxické poškodenie mozgu. Keď lekár oznámil 99% mozgovú smrť, bolo to strašné. Prognóza beznádejná. V Simonka bola prevezená v tak kritickom zdravotnom stave, že v Martine už nevedeli pomôcť. Dňa 03.07.2012 prišlo u Simonky podľa správy z UN Martin k ireverzibilnému refraktérnemu šoku bez reakcie na podávané vazoaktívne látky, o 04:48 došlo k asystólii .. Simonkine srdiečko dobilo.

Záverečná diagnóza podľa vykonanej pitvy:

  1. ťažký opuch mozgu, centrálna smrť

– prvotná príčina: deštruktívne krvácanie do pravej hemisféry mozočka

  1. multiorgánové zlyhanie

 

UDZS SR aj NsP moje podnety uzavreli tak, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, opierajúc sa o výsledky zdravotno-bezpečnostnej pitvy, podľa ktorej prišlo u Simonky k prasknutiu pravej malformovanej mozočkovej cievy, aj hypotéz a vyjadrení v zmysle: nič na nič nemalo vplyv. Prvé trestné oznámenie bolo po mesiaci vyšetrovateľom zamietnuté, lebo nebol dôvod na začatie trestného stíhania. Trestné oznámenia, ktoré som po roku opäť podala, bolo po dvoch rokoch tým istým vyšetrovateľom OR PZ zastavené, lebo nie je skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Moje odvolanie bolo zamietnuté ako nedôvodné a proti uzneseniu nebola prípustná sťažnosť. Dve osoby, kolegyne službukonajúcej zdravotnej sestry nikto neriešil, nevypočúval. Výčitky svedomia nemá nik?

Vám sa zdá takáto zdravotná starostlivosť poskytnutá správne? Toto je správne poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorej postupy upravujú Etický kódex zdravotníckeho pracovníka, Etický kódex sestry i Charta práv pacienta? Smrť dieťaťa nemôže byť premlčaná.

 

Zlatica Bačíková

 

 

Záverom…

Tak to je príbeh Simonky a jej mamy. Neviem čo dodať…

Ach, áno, sľubujem, zajtra dám v blogu niečo radostné, krásne, možno o životnom poslaní…

 

 

 

Elena   Predná Hora, 9.7.2018

 

Čas srdca 5. – Hanbiť sa za to, že som lekárka. . .

23.09.2018

Zaujal ma príspevok v Lekárskych novinách a aj v blogu SME s názvom Hanbiť sa, že som lekárka. Jeho autorka je lekárka a spisovateľka Elena Eleková – spomenula v ňom svoju priateľku, tiež viac »

Čas srdca 4. – Rekviem za mačiatko. . .

21.09.2018

Varujem všetkých s útlocitnou povahou, nečítajte môj dnešný blog a nepozerajte, dávam aj fotografiu. Tí, ktorí ma poznáte, viete už podľa nadpisu, že je zle. Lebo je. Príbeh mačiatka... viac »

Čas srdca 3. – Zlatá hora špiny. . .

19.09.2018

Dnes som uvažovala o tom, čo všetko dokážu spraviť s ľuďmi peniaze, teda len s podaktorými, našťastie. Ale i tak mi je z toho smutno – ja už som raz taký naivný idealista. A prečo som viac »

migranti, Taliansko, Malta

Loď Aquarius vzala na palubu ďalších migrantov, prístav stále hľadá

23.09.2018 17:59

Španieli cez víkend v Stredozemnom mori zachránili 447 migrantov.

Saudská Arábia, ženy, islam, burka

Švajčiarsky kantón St. Gallen zakázal burky na verejnosti

23.09.2018 17:36

Z výsledkov referenda vyplýva, že zakázané tiež bude nútiť niekoho, aby si zakrýval tvár.

NEPOUZIVAT

Tuhý: Slovenský islamista naozaj chystal v ČR útok, je to osamelý vlk

23.09.2018 17:14

Za svojho šejcha, teda vzor v praktizovaní moslimskej viery, označil mladík bývalého pražského imáma.

Porsche 911 Speedster Concept - 2018

Porsche končí s dízlami

23.09.2018 16:00

Nemecká automobilka Porsche nebude viac vyrábať dízlové vozidlá. Povedal to generálny riaditeľ Oliver Blume.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 939
Celková čítanosť: 1767314x
Priemerná čítanosť článkov: 1882x