otvorene

Ach, hrozivé horúčavy sa na nás valia – dočítame sa  v médiách. A o pár dní zasa k nám prichádza prudké ochladenie, podľa správ. A potom, po pár dňoch, keď  dážď a vietor ustúpia, opäť sa na nás valia pekelné horúčavy…

Samé teplotné šoky.

Je vôbec niekedy počasie, ktoré nám vyhovuje? Kladiem si otázku, či sa počasie mení tak extrémne, alebo jednoducho príliš dramatizujeme – lebo občas musí pršať, občas musí v lete aj slnko páliť. A avizovaných 33 či 34 stupňov v lete počas slnečného dňa – veď uvažujte, či je to niečo nevídané…

No, je pravdou, že v Bratislave sa oteplilo za pol hodiny až o 5 stupňov, to je hodne. Globálne otepľovanie v tom môže nepochybne zohrať nejakú úlohu. Ale zasa u nás aj v časoch tých avizovaných pekelných horúčav po lepivom, rozhorúčeným betónom chŕlenom vzduchu tu večer niet ani stopy a vietor silne šumí v korunách stromov.

A síce búrky sú prudké a spôsobujú kalamity, ale napadne viac dažďa ako kedysi, alebo je to aj dôsledok našich nepremyslených budovateľských plánov v štýle „betónuj, betónuj, betónuj“?

A keď už sme pri tom globálnom otepľovaní, domnievate sa, že klímu mení len nejaký ten sprej, ktorý použijeme? Viete, nemyslím si to. Podľa mňa reaguje aj na psychickú energiu, a tá rozhodne nie je o nič menej zlá ako tá materiálna, ako kadejaké freóny a smeti. Je to psychický balast, ktorý tiež spôsobuje Zemi problémy, uvažujem o tom už nejaký čas – a teraz to po prvý raz dávam aj vonku.

Naozaj si myslím, že popri kadejakých výfukových plynoch zamoruje ovzdušie Zeme aj faloš, klamstvá, nevery, podvody a že Zem cíti zreteľne tú horu špinavosti, ktoré jej na plecia zosypali predstavitelia koruny tvorstva“

Etiku Indiánov som mala rada vždy, tá afinita v mojom srdci je spojená hlboko s jedným minulým životom, mám z neho pár obrazov. Čestné konanie, láska a úcta sa spája nielen s filozofiou Indiánov a ich prístupom k životu. ale majú ju zakotvenú  hlboko v sebe všetky primitívne kultúry (prečo ich vôbec voláme primitívne? Oveľa primitívnejšie je zachovať sa nečestne, podvádzať, nemať ohľad na prírodu a všetko živé, vyvyšovať sa nadeň.

Lebo darmo, v zmysle tejto životnej ekológie musíme prevziať nielen zodpovednosť za papierik, ktorý hodíme do koša miesto na zem. Máme ju i za svoje skutky, za darebáčiny všetkého druhu, ktoré podaktorí z nás produkujú deň za dňom.

Očistiť skrátka potrebujeme nielen ovzdušie, ale aj svedomie…

Záverom…

Žiadna koincidencia. Malá hádanka…

Ach, áno, milujem krehkú krásu šípových ruží. A tieto dva obrázky skrývajú nejaké posolstvo…

Elena  24.6.2019

P.S.: Fotografie sú moje, z jedného úžasného skorého rána v Zaježovej…