Pán premiér Fico,
môj prvý otvorený list som Vám poslala v marci 2014 v čase, keď v slovenskom zdravotníctve niekto zabil moje dieťa. Upozornila som Vás ním vtedy verejne, že máte bordel v zdravotníctve. Týmto otvoreným listom Vás verejne upozorňujem, že máte bordel v zdravotníctve aj v justícii.
Vinník smrti môjho syna doteraz nebol ani len oficiálne pomenovaný a ja sa na Vás preto obraciam otvoreným listom opäť – nielen v mene môjho syna, ale aj v mene ďalších obetí lekárskych pochybení s výzvou na zmenu v prístupe Slovenskej republiky k riešeniu týchto prípadov.
Smrť dieťaťa je pre rodiča obrovskou stratou a spôsobuje človeku nevypovedateľnú bolesť. Neprajem Vám takúto osobnú skúsenosť, no o to ťažšie je pre Vás možno pochopiteľné utrpenie obetí pri zdĺhavom riešení veci. Je to ako keď Vám niekto znovu a znovu vŕta v boľavej rane. V prípade môjho syna vyšetrovateľom vybraní znalci odovzdali úplnú pitevnú správu až 6.8.2014 (namiesto určeného termínu 30.4.2014) a teraz by sa malo začať bohvie aké dlhé vyšetrovanie prípadu. Možno že sa tomuto štátu darí týmto spôsobom niektoré obete lekárskych pochybení umlčať a vyčerpať, ja však cítim čoraz väčší hnev. Začínam mať vážnu pochybnosť, či práve tento štát je ten, v koho rukách by som mala spravodlivé riešenie veci ponechať.
Kým vinník smrti môjho syna si žije svoj doterajší život akoby sa nič nestalo, sme to my – ja a moja rodina – kto po celé mesiace dopláca na vzniknutú situáciu v rôznych oblastiach nášho života, hoci my sme nikoho nezabili.
Ľudské práva patria nielen páchateľom trestnej činnosti, ale aj ich obetiam. Zdĺhavé riešenie veci a chýbajúcu podporu obetiam zo strany štátu vnímam ako bezohľadnosť štátu voči obetiam.
Maroško bol dvojnásobne mimoriadne zraniteľnou obeťou – bolo to dieťa aj človek s postihnutím. Bol kompletne nevinnou obeťou. Pred tromi týždňami (19.7.2014) by Maroško bol mal 15 rokov. Nedožil sa ich. Niekto ho niekde v slovenskom zdravotníctve zabil.
Jeho usmrtenie bol zvlášť zraňujúci zločin, pretože usmrtenie dieťaťa medzi také zločiny patrí. Bol to zločin traumatizujúci, spôsobil závažnú psychotraumu členom našej rodiny a postupy vo forenznej praxi reviktimizujú nás znovu a znovu.Mal by to byť zločin signálny, pretože pochybenia lekárov v slovenskom zdravotníctve nadobúdajú z môjho pohľadu desivý rozmer, ibaže jeho sila je umelo brzdená prieťahmi vo forenznej praxi a obete sú tým umlčiavané.
Pán premiér, spravodlivosť pre obete trestných činov musí byť distribučná aj procedurálna. Žiadam Vás týmto, aby:
Pán Fico, nemali ste ľudskú ani politickú odvahu na základe môjho prvého otvoreného listu spraviť potrebné kroky, napriek tomu, že mnoho občanov Slovenska si nielenže uvedomuje zlú situáciu v slovenskom zdravotníctve, ale aj na ňu doplácajú zlou osobnou skúsenosťou s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou v jej rozsahu a kvalite.
Chcem veriť, že nájdete aspoň morálnu silu spraviť uvedené konkrétne kroky vo vzťahu ku zlepšeniu situácie v slovenskej justícii a postavenia obetí lekárskych pochybení v rámci nej.
Elena Ištvánová Predná Hora, 8.8.2014
P.S. K diskusii – pán Pazi, vec rieši polícia na základe trestného oznámenia a aj úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, t. j. úplnú pitevnú správu poskytli pitevní znalci odvetvia súdne lekárstvo. Podrobnosti nájdete v niektorých predchádzajúcich článkoch tohto blogu.