Ešte že tu máme OSN – povedal by Švejk. Inak by po ombudsmanovi pre deti na Slovensku ani pes neštekol. OSN už vyše 14 rokov upozorňuje Slovenskú republiku, aby funkciu ombudsmana pre deti zriadila. Mala by to spraviť urýchlene. ale veď to poznáte – na Slovensku sa uskutočňujú rýchlo len rôzne ľavoty – obstarávania, predaje, kamaratšágy a podobne. Takže detského ombudsmana na Slovensku mať určite budeme – ibaže nevedno presne kedy.
Má to nepochybne aj praktický akcent. Koho za ombudsmana pre deti zvoliť – to si treba tiež dobre premyslieť. Veď si to len predstavte – UNICEF očakáva, že detský ombudsman bude riešiť problémy detí, mal by vraj dokonca vstupovať aj do riešenia individuálnych prípadov. Plne preto chápem otáľanie príslušných orgánov na Slovensku. Práva mnohých detí sú totiž z môjho pohľadu na Slovensku porušované a tak by akčný detský ombudsman robil slovenskej vláde len zbytočné starosti tým, že by poukazoval na dlhodobé porušovanie ich práv a navrhoval nápravu vo veci. Akoby nestačila jedna ombudsmanka, s ktorou sú patálie že chce niečo meniť, však, pán premiér?
A tak kým nieto detského ombudsmana, musí aspoň v niečom suplovať jeho rolu ombudsmanka. Preto tento list adresujem jej (dnes som jej ho aj zaslala).
Pani ombudsmanka,
týmto Vás upozorňujem na porušenie práv môjho dieťaťa zo strany Slovenskej republiky – práva môjho syna Maroška Ištvána na potrebnú zdravotnú starostlivosť. Pokiaľ mi je známe, eutanázia na Slovensku nie je zavedená, takže odpojenie môjho dieťaťa od prístrojov pokladám aj za porušenie jeho práva na život.
Rovnako Vás upozorňujem aj na porušenie mojich rodičovských práv, nakoľko môjho syna odpojili od prístrojov napriek môjmu nesúhlasu a medializovanému protestu (záznam v televízii JOJ).
Maroško bol dvojnásobne mimoriadne zraniteľnou obeťou – bolo to dieťa aj človek s postihnutím. Podľa môjho názoru ho zabili svojim výrazne neodborným a nezodpovedným postupom zdravotnícki pracovníci v Nemocnici s poliklinikou, n. o. v Revúcej. Podala som podnet Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, podala som trestné oznámenie polícii. Vzhľadom na zdĺhavosť postupov v riešení vecí, ktoré vnímam ako prieťahy v konaní, som ja osobne stratila akúkoľvek dôveru k orgánom štátu, na ktoré som sa po smrti môjho syna obrátila s podnetom na riešenie veci, ich schopnosti a ochote riešiť spravodlivo prípad zabitia môjho dieťaťa. V dôsledku toho som nútená a odhodlaná veci riešiť inak.
Prístup obetí k procedurálnej aj distribučnej spravodlivosti viazne. Na zlú situáciu v zdravotníctve aj vo forenznej praxi som svojim otvoreným listom upozornila terajšieho premiéra Slovenskej republiky. Na môj prvý list som dostala len formálne vyrozumenie o doručení a druhý otvorený list zostal úplne bez odpovede (presnejšie – doručili mi informáciu o poslaní môjho podnetu na MS SR).
Pani ombudsmanka, nakoľko sa podľa medializovaných údajov zaujímate intenzívne o práva páchateľov v slovenských väzniciach, verím že rovnako intenzívne budete venovať svoj záujem právam obetí ich „chybičiek“ lekárov. Je pravda, že v prípade lekárskych pochybení – na ktoré sa snažím týmto listom nasmerovať Vašu pozornosť – neviem zatiaľ o žiadnom páchateľovi, ktorý by dostal v SR trest nepodmienečný a bol by v slovenskej väznici, zato viem o zúfalej situácii viacerých obetí pochybení lekárov, vrátane môjho syna a mojej rodiny. Aké je postavenie obetí lekárskych pochybení na Slovensku?
Chýbajú efektívne kontrolné mechanizmy, ktoré by zabránili prieťahom v konaní, zdĺhavým vypracovaniam znaleckých posudkov či dĺžky vyšetrovania a riešenia prípadu len v dôsledku „nakopenia práce“ znalca, vyšetrovateľa, sudcu.
Chýbajú efektívne podporné mechanizmy, ktoré by umožnili obetiam prístup k spravodlivému riešeniu veci bez ohľadu na ich finančné možnosti – komplexná bezplatná odborná pomoc, ktorá by bola obetiam poskytovaná od podania podnetu až do doby definitívneho ukončenia veci.
Žiadam Vás preto, aby ste bezodkladne venovali pozornosť situácii obetí lekárskych pochybení a podporili z titulu svojej funkcie zmenu v prístupe k spravodlivosti pre ne a ku primeranému zaobchádzaniu s nimi v Slovenskej republike.
Nakoľko v Slovenskej republike neexistuje napriek opakovaným výzvam OSN detský ombudsman ani ombudsman špecificky chrániaci práva ľudí s postihnutím, žiadam Vás týmto, aby ste venovali mimoriadnu pozornosť detským obetiam lekárskych pochybení. Konkrétne aj prípadu môjho syna Maroška, ktorý bol dieťa a človek s postihnutím. Slovenská republika porušila jeho práva.
Uvítam aj Vašu súčinnosť pri vypracovaní môjho listu pre OSN a ďalšie medzinárodné inštitúcie.
Predná Hora, 10.9.2014