A opäť sme o jeden krok bližšie k 17.
„Ať pravda, láska a spravedlnost zvítězí nad lží a nenávistí…“
November sedemnásty na dvere zaklopal.
Života jeseň nesie alebo jeho jar?
Zo stromov lístie pŕchne,
vietor ho nesie v diaľ…
November sedemnásty opäť k nám zavítal.
Pred dobou nie tak dávnou v uliciach národ stál,
lásku, pravdu a svornosť nahlas si sľuboval,
za spravodlivosť a rovnosť pre všetkých bojoval.
Ach, kdeže sú tie časy?
Vietor ich kamsi vzal.
November sedemnásty na dvere zaklopal.
Už štvrťstoročie bude čo národ tam raz stál
v nádejou na námestiach.
Kto by dnes spomínal?
Čo zo sľubov tých vzišlo? Kto by si pamätal?
November sedemnásty opäť sa blíži k nám.
Zo stromoch lístie padá a ja si spomínam
na mnohé krásne sľuby, z nich zostal iba prach
a možno slza,
čo sa kotúľa po lícach.
November sedemnásty znovu k nám prichádza.
Srdce chce zaspomínať, rozum ma odrádza.
Poskočiť od radosti vám opäť žiada sa?
Alebo ticho odpľuť a skríknuť „dofrasa“?