Podstatou morálky je rozlíšenie dobra a zla, t. j. dobrého a zlého konania. A podobne ako v rozprávkach, aj v živote by zlo malo byť potrestané. Aby ľudia v spoločnosti chceli konať dobro, musia byť presvedčení, že zlo sa konať neoplatí. Ak spoločnosť postaví hranice práva – t. j. svoje zákony – tak, že sa konať dobro neoplatí, potom musí niesť následky v podobe vysokej kriminality a úpadku hodnôt.
Po tomto krátkom exkurze si položme praktickú otázku – je slovenská spoločnosť spoločnosťou schopnou jasne rozlíšiť dobro a zlo? V žiadnom prípade, stieranie hraníc dobra a zla vidíme v tejto spoločnosti na každom kroku.
Médiá pranierujú zástupcu ľudu, ktorý zamestná svoju manželku namiesto toho, kto zamestná slečny ľahkých mravov, v politike „naše záujmy“ hája ľudia, ktorí by mali už dávno sedieť v kriminále. A tiež ľudia, ktorí sa vyjadrujú urážlivo o kresťanských hodnotách. Dokonca sme sa dočkali – navyše počas významného kresťanského sviatku – od zástupkyne LGBT komunity primitívneho vyjadrenia na adresu Ježiša, čo nepochybne urazilo nielen kresťanov, ale všetkých rozumne uvažujúcich ľudí na Slovensku.
Z jedného uhla pohľadu je to v očiach verejnosti vizitka strany SAS.
V rámci toho jednou stránkou veci je, že autorka výroku je politicky činná a ak mieni uvádzať, že ide o jej súkromnú komunikáciu, nevidím v tom žiadny bonus – pretože iste nemá uvažovanie „na doma“ a na vonku“. Zjavne nemá dostatok sebakorekcie na to, aby sa ospravedlnila, čím by ukázala, že toto svoje vyjadrenie pokladá za nejakú chybu.
Druhou stránkou veci je, že strana SAS voči tejto svojej členke tvrdo zakročila – predstavte si, Sulík jej dohovorí – asi v tom duchu, aby svoje názory otvorene neprezentovala, zatiaľ(?!). Myslím, že po Sulíkovom tričku s oplzlým nápisom a tomto výroku si ilúzie o znovuzrodení tejto strany v budúcich voľbách robiť netreba. Ísť s touto stranou do predvolebnej spolupráce je v takejto situácii pre každú politickú stranu asi tak vhodné, ako topiacemu sa zachraňovať s vrecom piesku priviazaným na krku.
Z druhého uhla pohľadu je to v očiach verejnosti vizitka LGBT komunity.
Jednou stránkou veci je, že pohľad LGBT predstaviteľky pokladám za silne presexualizovaný – až natoľko, že sa od neho zrejme v žiadnej, dokonca ani úplne bežnej životnej situácii – nedokáže odpútať.
Druhou stránkou je, že určite tento druhý uhol pohľadu pokladám za podstatnejší ako vyššie spomenutý prvý. Prečo? Nuž, so stranou SAS veľa rozumných ľudí v budúcnosti nepočíta, kým problematike LGBT boli ochotní venovať pozornosť. Takýmito excesmi však zrejme nezískajú predstavitelia LGBT komunity medzi verejnosťou veľa ochoty zaujímať sa o nich a podporovať ich práva.
Mňa – pravdu povediac vydesilo – ako sa vyjadruje zástupkyňa LGBT a SAS. A desím sa aj predstavy, čo by uverejňovala dotyčná „reprezentantka“ kadekoho a kadečoho, ak by nebodaj prezentovala svoje názory cez nejaký denník– našťastie šla k Sulíkovi a nie k Matovičovi. Mimochodom, tu je aj odpoveď na prednedávnom tragédiou francúzskych žurnalistov nastolenú otázku, či je skutočne „právom slobodného prejavu“ uverejňovať bez akýchkoľvek hraníc oplzlo-humoristické obrázky o akomkoľvek náboženstve.
Na mieste LGBT komunity by som veľmi rýchlo verejnosti uviedla na pravú mieru, či tento výrok prezentuje aj názory ostatných ľudí z jej komunity. Snáď nie.
Predná Hora, 8.4.2015