Psy štekajú a karavána ide ďalej. Tento výrok včera zaznel z úst premiéra Fica. A vonkoncom sa netýka len súvislosti s kritikou riešenia minimálneho dôchodku, ako ho použil on.
Výrok je z môjho pohľadu typický dlhodobo aj pre našu celkovú situáciu na Slovensku.
Veď posúďte sami, koľko paralel a spoločných znakov dokážeme nájsť…
Obraz karavány je naozaj veľmi priliehavý.
Karávana ide plíživo, jej cesta sa čudesne vlní a tie psy, ktoré pobiehajú a štekajú, aby ju zavrátili, sú občania, ktorí nespokojní s dianím a smerovaním dvíhajú svoj hlas.
Zúfalí a nevypočutí.
Označovaní za extrémistov, podvratné a kriminálne živly, či ohlupených nevzdelancov – jednoducho za indivíduá hodné pozornosti akurát tak polície, sudcov a psychiatrov.
Obraz karavány je mimoriadne výstižný.
Karavána ide púšťou. Ak zíde zo správnej cesty, hrozí jej záhuba.
Preto uvedomiť si, že tie psy štekajú, lebo karavána putuje nesprávnym smerom, je nielen znakom životnej múdrosti, ale aj šancou sebazáchovy.
Obraz karavány je skutočne trefný.
Sú tam ťavy i tí, ktorí sa na nich vezú.
P. S.:
Len tak mimochodom – ja som tento výrok použila pár rokov dozadu ako názov článku, ktorý kritizoval situáciu v slovenskom školstve, nevytvárajúcom priaznivé podmienky pre žiadneho z aktérov.
E. K. I. Predná Hora, 26.6.2015