Výrok španielskeho premiéra Mariana Rajoa, volajúceho po exemplárnom postupe voči Grécku, aby aj ostatné krajiny nezatúžili vystúpiť z eurozóny, si zaslúži skutočne obdiv.
Teda, nie že by ten nápad bol až taký múdry sám osebe – to určite nie.
Úžasné je to, že v rozhovore, ktorým tento nápad prezentoval na stanici Cope 1.7.2015 a ktorého prepis priniesli Hlavné správy, pomenoval pravdu o celom probléme – najväčšie riziko odchodu Grécka je v tom, že aj ďalšie krajiny by zatúžili z toho spolku vystúpiť.
O sile a jeho stabilite spojenia v tomto spolku svedčí aj skutočnosť, že sa občania viacerých členských krajín snažia z neho v súčasnosti prostredníctvom referenda vycúvať. Ako dlho asi vydrží?
Je preto pravdepodobné, že napriek nesúhlasu občanov viacerých „veriteľských krajín“ budú sa chcieť členské krajiny s Gréckom dohodnúť za každú cenu a zalepia mu ústa preň výhodnými podmienkami. Veď to zaplatia občania – a to hlavne tých „uvedomelých“ krajín, ako je naša, ktoré bezohľadne žmýkajú vlastných už aj tak zúbožených občanov a v rámci „bratskej pomoci“ na ich životnú úroveň nehľadia.
Žmýkajú nás čoraz viac – treba sa nám predsa starať nielen o našich „sociálne znevýhodnených a celoživotne nezamestnaných spoluobčanov“, ale aj zobrať k nám migrantov všetkého druhu aj s ich početnými rodinami… A ešte si aj požičiavať na to, aby sme mohli „požičiavať“ iným krajinám – nielen v spolku, ale i mimo neho (napríklad Ukrajina – nože, naši drahí predstavitelia, medializujte, koľko sme už doteraz napchali napríklad do kešene ukrajinskej vláde – a prosím, nehovorte o pôžičkách, pretože tie peniaze nikdy neuvidíme).
O užitočnosti spojenia v tomto spolku pre nás svedčí skutočnosť, že sme sa vďaka nemu stali sponzormi (pardon, „veriteľmi“ – ako sa to noblesne a hlavne nepravdivo v tomto spolku nazýva) oveľa bohatších krajín, s podstatne lepšou životnou úrovňou. Tie nám, pravdaže, svoje „pôžičky“ nikdy neplánujú vrátiť a tak by bremeno splácania dlhov dopadlo na Slovákov, budú ich musieť na úkor svojho ďalšieho ožobračovania splácať občania tohto štátu, my a naše deti.
Je možné očakávať, že ak sa podarí referendum zmanipulovať a Gréci „odsúhlasia reformy“, dostanú odklad splátok a odpustenie časti dlhu – čo pokladám za sprostú zlodejčinu voči tým, ktorí im čestne a z donútenia požičali. Nielen Gréci, ale aj my potrebujeme peniaze – a sú to naše peniaze, ktorých vrátenia sa od nich dožadujeme. Takže nech nám požičané vrátia a oni nech sa ďalej zariadia ako vedia – nech si situáciu riešia vlastnými silami a zdrojmi.
A uvedomme si, že v tejto situácii nie sme s Grékmi na jednej strane stola – akákoľvek výhoda pre nich, „zlepšenie vyjednávacích podmienok“ (ako to zaobalene nazývajú) – znamená ich zhoršenie pre nás samých.
Je však tiež možné, že Gréci neodsúhlasia ďalšie zadlžovanie svojej krajiny prostredníctvom „pomoci“. Aké páky využije eurozóna spolu s MMF a Európskou komisiou? Ako môžu donútiť Grécko vrátiť dlh okamžite? Nijako. Z toho vyplýva, že nás navliekli do situácie, v ktorej bolo zrejmé, že o peniaze prídeme.
Mali by sme otvorene hovoriť vo vzťahu ku tomuto spolku o strate dôvery, nenaplnení očakávaní, neplnení dohôd – a to nielen z hľadiska kadejakých záchranných balíčkov, ale aj „partnerstva“ (k tomu možno menovať ozaj kadejaké výhrady – od nevýhodnejších podmienok dotácií poľnohospodárom až po podstatne horšiu kvalitu tovaru dodávaného k nám oproti našimi „partnerom“), aj členstva celkovo.
Ako sa dá žiť vo vzťahu, v ktorom niet dôvery a v ktorom sa neplnia dohody? Rozhodne to nie je vzťah funkčný, ale patologický, zneužívajúci.
Čo sa týka Grécka – je to pre nás dobrý príklad i tým, že ak si oni v referende odhlasujú, že požičané peniaze nevrátia včas a v dohodnutej výške, respektíve ich nevrátia vôbec, potom si aj my môžeme odhlasovať, že ich odmietame platiť za nich.
Rovnako by sme mali odmietnuť požičať komukoľvek čokoľvek – pretože máme zlú skúsenosť. Doplácať na ňu budeme my a máme plné právo nedať sa ďalej nikomu „pôžičkárčením“ zneužívať.
A keď tak uvažujeme realisticky: ak sa dohody nedodržujú, potom z takého spolku treba utekať. Rýchlo. Najrýchlejšie.
E. K. I. 4.7.2015, Predná Hora