Poznáte tú rozprávku o perníkovej chalúpke? Ako sa tie úbohé deti stratili v lese a zlá ježibaba ich chcela zjesť? Áno? To si iba myslíte, že viete a popritom vy neviete…
Mojim cieľom nie je hľadať zlo tam, kde nie je. Mojím cieľom je poukázať na to, že zlo tam je a vy ho iba prehliadate. Nie je to vaša chyba.
Ja vám poviem o tom celú pravdu.
Ján a Mariena, mladiství delikventi a hlavní hrdinovia tohto príbehu, išli do lesa. Na tom by nebolo nič zlé, keby sa išli len tak prejsť, ale nie, kdeže. Oni tam išli s jasným zámerom- išli na jahody. Ako všetci dobre vieme, zber lesných plodov len tak hala-bala, kedy sa nám zachce bez povolenia lesákov, je nelegálny. Navyše po takomto zbere sú hladné aj lesné zvery. Janko a Marienka sa pachtili za ziskom (aj peňažným- jahody by predali niekde pri ceste, a aj boli pažraví- však jahody má rád každý) a ako tak išli lesom za čoraz väčšími a väčšími jahodami, tak sa stalo, že ich nenásytné frňáky zaňuchali väčší poklad- perníkovú chalúpku. Deti sa chladnokrvne vrhli na demontáž obydlia bezbrannej, opustenej dôchodkyne, známej vďaka zmyslu pre extravagantnosť (dom z medovníku) a tiež vďaka svojmu vzhľadu v celom širokom okolí (nebola príliš obdarená krásou a na plastiku nemala) pod ironickou prezývkou zlomyseľných spoluobčanov- Ježibaba. Pani Jiřinka, aké bolo pravé občianske meno tejto dôchodkyne, sa ako každý súdny človek nahnevala a chcela deti potrestať , čo je vo väčšine kultúr bežným javom vo výchovnom procese detí. A povedzme si na rovinu, keby vám niekto rozoberal/ jedol dom, asi by ste ho za to nepochválili. O tom, že im nechcela nijako ublížiť či nebodaj zabiť, svedčí fakt, že ich dobre kŕmila. Ale paranoidné deti tento fakt zveličili na myšlienku, že im obmedzila osobnú slobodu a chcela ich zjesť. Ako ďalej pokračuje rozprávka vieme všetci veľmi dobre. Deti brutálne zavraždili dôchodkyňu, zahladili stopy a ušli z miesta činu. Ich zločin ostal nepotrestaný.