Sociálne siete šíria informáciu o dôvodoch „migrantstva“, ktorú podľa nich priniesol rakúsky časopis Direct – sú za tým vraj americké organizácie, ktoré týmto ľuďom ich „výjazdy do Európy“ financujú.
Je už dávno zrejmé, že tí mladí Afričania, prezentovaní ako chudáci keď už nie „zachraňujúci si holé životy“, tak aspoň „unikajúci pred smrťou hladom“, nie sú ani zďaleka takí, ako nám ich vykresľujú médiá. Rovnako je zrejme jasné, že tí podaktorí i 14-roční, či negramotní, si vlastnými silami žiadnych 10 000 dolárov (či aspoň 1 500 dolárov, čo je údajne minimum za prepravu) nezarobili.
Ak začneme logicky uvažovať – nejde ani zďaleka o snahu amerických organizácií týmto ľuďom pomôcť – veď to by si ich mohli prevážať do Ameriky a tam im pomáhať systematicky. Namiesto toho ich šupujú do Európy, kde po nich nikto nielenže netúžil, ale ani väčšina štátov nemá vytvorené podmienky pre vlastných obyvateľov na dôstojný život. Migrantská pomoc na jedného utečenca 1500 eur mesačne je tak napríklad u nás niekoľkonásobkom mzdy, z ktorej živia ľudia u nás svoje rodiny za poctivú prácu pre spoločnosť. Ako dlho vydržia oprávnene naštvaní občania takúto pochybnú solidaritu znášať je otázne. Zdá sa mi, že horúco u nás môže byť nielen v auguste, ale aj v septembri alebo októbri.
Ako dôvod tejto bratskej pomoci sa na sociálnych sieťach uvádza, že tým chcú USA ekonomicky zruinovať Európu. Ja si však myslím, že za tým môže byť aj viac – tzv. tri v jednom.
Na jednej strane určite snaha o ekonomickú destabilizáciu Európy zo strany USA je zrejmá už pri tlaku, vyvíjanom na sankcie voči Rusku, na ktoré doplácajú oveľa viac sankcionátori ako samotné sankcionované Rusko.
Na druhej strane však môžeme v tomto umelo vyvolávanom prívale vidieť i snahu pretlačiť do Európy vojenské základne NATO a našich amerických „záchrancov“, ktorí sa nám tu nevítaní prevážajú, precvičujú a budujú kadejaké centrá excelentnosti a bohvie čo ešte. Už zistili, že ich nevítame kyticami kvetov (nanajvýš tak kvetináčmi) a tak je to potrebné nejako prekryť túto našu „záchranu“ americkými vojskami.
Na tretej strane zároveň je tu TTIP – pripravovaná dohoda, ktorej zavedenie sprevádza minimum informácií pre občanov, no maximum náhlenia ju uzavrieť. Nikto občanom nevysvetľuje jej možné dopady, ani ich nežiada o vyjadrenie k nej. Je to biznis nadnárodných spoločností, ktoré získajú prostredníctvom tejto dohody moc rozhodovať o príliš veľa veciach v našich životoch. Aj túto dohodu treba rýchlo uzavrieť pod rúškom správ o prívale migrantov a starostiach s nimi.
V neposlednom – štvrtom – rade si ale môžeme položiť aj otázku – čím to, že európski politici čušia a hlasujú, poslušne hlasujú a čušia? Nerobia však nič v prospech svojich občanov, žiadne realistické a účinné opatrenia na zastavenie prívalu utečencov, ktorým my pomôcť skutočne nemôžeme, akurát tak môžu povaliť náš sociálny systém.
Mohli by sme za tým vidieť napríklad i to, že ľudia v mnohých európskych krajinách už nemlčia – nie sú spokojní s „dôstojnosťou života“, ktorú im ich vlády zabezpečujú, s hŕbou nezamestnaných aj chudobných pracujúcich, so smerovaním sociálnych aj zdravotných systémov, zvyšovaním dôchodkového odchodového veku, ustavičným rastom životných nákladov. Politici by sa mohli triasť o teplé miesta, takže je pre nich prijateľné čokoľvek, čo umlčí hlasy nespokojných občanov. A čo ich umlčí lepšie – vo vzťahu ku ich bežnému životu – ako príval migrantov, ktorí občanov vďaka solidarite s ich početnými rodinami ešte viac ožobráčia a tiež svojim neprispôsobivým správaním aj ohrozia???!!
Príval utečencov zaujme pozornosť občanov až dovtedy, kým…
Takže tri v jednom – či štyri v jednom? Vyberte si.
E.K. I. Predná Hora, 9.8.2015