Obvykle sú moje články na blogu dlhšie, analyzujúce súvislosti. Dnes iba tvrdé fakty.
Počuli ste už o takej situácii, že policajný vyšetrovateľ dá svedkovi do ruky kópiu zápisnice z jeho výpovede, aby „nezabudol, čo má po čase vypovedať na súde“?
Že také niečo vonkoncom nie je možné a platná legislatíva to určite neumožňuje? Prosím vás, na Slovensku je možné zrejme naozaj všetko.
Predstavte si, presne to sa mi stalo – na predvčerajšie pojednávanie v prípade zabitia môjho syna svedkyňa prišla s kópiou svojej výpovede z výsluchu pred viac ako rokom, ktorú dostala od vyšetrovateľa prípadu.
Takže ak ste ešte také postupy naozaj nevideli, príďte sa pozrieť na OO PZ do Revúcej. Tam podaktorí vyšetrovatelia v závažných prípadoch, za aký zabitie môjho syna pokladám, svedkom zápisnice z ich výsluchu rozdávajú.
Svedkyňa chcela z tej zápisnice čítať, do čoho vstúpil môj právnik aj prokurátor. Pani uviedla, že po takom dlhom čase (bezmála rok a pol od smrti môjho dieťaťa – tak dlho trvá Slovenskej republike cesta za spravodlivosťou pre obete pochybení lekárov!) si už veci dobre nepamätá – na moju otázku, či si ich pamätala po dvoch či troch týždňoch od udalosti a vedela ich podrobne popísať, uviedla, že to samozrejme áno.
Takže vyšetrovateľ namiesto toho, aby rozdával zápisnicu z výsluchu svedkom, mal svedkov radšej dôsledne a detailne vypočuť.
Týmto zdravím ministra Kaliňáka. Tak čo, pán minister, ako inak by ste nazvali to, čo sa deje vo Vašom rezorte, ak nie chlievom?
E. K. I. 3.8.2015, Predná Hora