Útok migranta – teroristu na policajtku definitívne prepísal dejiny veľkej legendy o utečencoch. Legendy, v ktorej od začiatku šlo o cielené manipulovanie – nielen nami, ale aj samotnými „utekajúcimi“. Celý príbeh o tom, ako sa zrazu davy rozhodli zachraňovať si holé životy, dostáva čoraz väčšie trhliny, podobné tým z rozprávky o 11. septembri.
Prečo došlo k pádu legendu tak rýchlo?
Neviem ako na ten nápad o bezpečnom a normálnom živote v Európe migranti prišli, ani ako získali dôkladný prehľad dávok v jednotlivých krajinách, keďže tu nechcú prísť ani dočasne. Sú to zjavne ľudia zachraňujúci si holé životy – veď povedzme si priamo – „lepšie si zachrániš holý život v mercedese, ako v škodovke“.
Aj keď sme mohli nekalých dôvodoch tohto „sťahovania národov“ mať nejaké podozrenia, neboli by sa tak rýchlo potvrdili, keby nebolo bláznivého kroku Nemecka, ktoré „otvorilo s láskou matersky svoju náruč migrantom dokorán“. Síce len na dva dni – ako taká mater, ktorá po desiatich minútach povie svojim deťom „a teraz idem oddychovať, neotravujte ma“, ale dôsledky toho otvorenia budú Nemci pociťovať dlho.
O pozadí toho ich nápadu možno polemizovať – či bol niekým vnuknutý (mala som na mysli USA, nie Boha), alebo k nemu prišla Merkelová sama v snahe prevziať veliteľskú pozíciu Nemecka v EÚ. Asi hodne pozerala nejaké dávne správy o Tatcherovej a rada by sa stala novodobou „železnou lady“. A koniec koncov – je to i dôverne známa nemecká filozofia „nadľudskosti“, čo presvitá v pozadí toho ich prístupu k „partnerom“.
Veľmi rýchlo však Merkelovej došli dve veci – že s tými davmi utečencov budú mať ťažkosti, že je to väčšie sústo, ako dokážu požuť. A tiež, že jej velenie v EÚ nebude len tak akceptované.
Čo túto „legendu o utečencoch“ zosypalo?
Včerajší útok islamského radikála v Nemecku voči policajtke veci rýchlo posúva k pádu veľkej legendy, ako musíme migrantom na úkor seba samých a našich rodín pomáhať, aby sa im lepšie žilo. Narušil aj mýtus o výhode elektronických náramkov, pretože si ho útočník, ktorý bol ostrieľaným kriminálnikom, včera ráno v pohode sám zložil. A spokojne zaútočil. Takže takto vyzerá v EÚ dohľad nad gaunermi všetkého druhu. Po tomto jeho útoku vzrastie strach u bežných ľudí natoľko, že utečencov nebudú chcieť na dohľad.
Ako by šla legenda ďalej?
Zavádzali by nás inak ešte nejaký čas „odbornými rečami analytikov“ o tom, ako na chudákov utečencov pôsobí stresujúca cesta, stresujúce utečenecké centrá do, ktorých prišli, či stresujúce prostredie táborov, v ktorých doteraz mnohí z nich žili v bezpečných krajinách, kým sa náhle rozhodli vybrať na cestu „za lepším životom“ do Európy. A my by sme mali tolerantní, a tolerantnejší, a ešte tolerantnejší…
Pravda je taká, že ide o kulturálne iný spôsob uvažovania a reagovania, aj o ich impulzívnosť.
Myslím, že po príchode takých más ľudí s výrazne odlišnou mentalitou a kultúrou by sa zvýšilo značne riziko konfliktov, požadovali by stavbu modlitební a za chvíľu i zóny šaríja. Takže problémov by nám pribudlo aj bez rizika terorizmu z ich strany. Reagovali by podobne v rôznych situáciách, keby sa im niečo znepáčilo. A zjavne by sa im toho znepáčilo hodne.
Naozaj výstižná myšlienka prebehla sociálnymi sieťami po vystrájaní migrantov v Maďarsku. Keby toľko úsilia – ako prejavili na maďarských hraniciach v „bojoch s policajtmi“ – vynakladali migranti na obranu svojej vlasti, domova, tak nepochybne už dávno mohli mať po problémoch a nemuseli „za lepším životom“, ani za „záchranou holého života“ nikam putovať.
Aká je živná pôda „konca legendy“?
Vôbec nejde len o davy migrantov. Základným dôvodom je nestabilita Európskej únie. Európske partnerstvo malo už od začiatku vratké korene. Nerovnosť postavenia krajín bývalého východného bloku viedla k tomu, že ľudia si uvedomovali čoraz viac o aké partnerstvo ide. Že sme im dobrí vtedy, keď treba dávať pôžičky krajinám s lepšou životnou úrovňou ich občanov i za cenu toho, že sa my sami ešte viac zadlžíme. A keď budeme poslušne plniť ich príkazy, znižujúce našu životnú úroveň – kupovať treťotriedne tovary, akceptovať menšie platby pre našich poľnohospodárov či postupnú likvidáciu našej potravinovej sebestačnosti a bezohľadné drancovanie všetkého, čo tu ešte máme (od uránu až po pitnú vodu). Namiesto nerovnej úrovne našich platov aj celkovej životnej úrovne v eurozóne riešili, že hrozno môžeme zasadiť len s povolením, aké žiarovky či žiarivky máme používať, a pomaly aj koľko vzduchu sa budeme môcť nadýchnuť na jeden raz.
Dokedy by sme boli chceli žiť ďalej v takom „partnerstve“?
A čo bude ďalej?
Podaktorým politikom rýchlo dochádza, že ľudia v Európe sa už dvíhajú prinajmenšom na kolená, prejavujú sociálnu nespokojnosť kvôli neúnosnosti miery svojej zúboženosti a nedajú sa zaslepovať rečami o tom, ako nemajú vyskakovať a prejavovať nespokojnosť, pretože je ktosi na tom horšie ako oni – „príbehmi o biednom živote v Afrike“. (Aby nedošlo k omylu – verím, že v Afrike sú miesta, kde ľudia žijú naozaj biedne, ale nemôžeme sa ustavične životnou úrovňou porovnávať len s nimi, namiesto s vyspelými krajinami. Rovnako ani nemôžeme veci riešiť veci za nich. Nech vyženú kolonizátorov.)
A keďže sa zvolebnieva, pracujú mozgové závity politikov v prospech davov oveľa rýchlejšie ako inokedy. (Žiadne vodné delá či slzný plyn na svojich potenciálnych voličov – ešte to tak!!! Hoci kto má dobrú strednodobú pamäť, spomenie si, že aj o tom to už bolo nie až tak dávno u nás na Slovensku). Takže to teraz zatiaľ nie, treba ísť s davmi a načúvať do volieb ich hlasom – radikálne povedať nie utečencom.
A čo sa týka partnerského spolku? Pre tých, ktorým to ešte nedošlo – rozpad EÚ je v tejto chvíli tak blízko, ako ešte nikdy nebol.
Pre Fica to nie je zlý signál. Lebo príklonom k Rusku sa jeho šance na volebné víťazstvo zvýšia prudko. A dlhodobo, je u nich dobre zapísaný. Spolupráca s Rusmi nakoniec môže byť na prospech aj našej ekonomike. A určite aj nám, bežným ľuďom, Američania by nás boli zrejme veľmi rýchlo vtiahli do veľkého vojenského konfliktu proti Rusku. A my tu chceme mier, nie žiadnu vojnu. Takže ja si myslím, že pri rozpade EÚ väčšina ľudí u nás plakať za týmto „partnerským spolkom“ nebude.
A čo dodať záverom?
Jedno treba povedať určite – buďme vďační „mame Merkelovej“. Mnoho ľudí u nás na ňu nevie nájsť pekné slovo za tých utečencov. Ale v skutočnosti práve tento jej krok veci rýchlo posunul. A odkryl pravú tvár našej družby v EÚ – využívať, zastrašovať, znesvojprávňovať.
Srdečná vďaka, „mama“ Merkelová.
E.K. I. Predná Hora, 18.9.2015