Život ako v horore – tak popisuje včerajší článok Život sýrskej rodiny v nemeckom Heidenau má temné obrysy v Pravde to, čo v súčasnej dobe zažíva jedna rodina utečencov v Nemecku. Článok sa snaží vykresliť situáciu rodiny matky Chavly, ktorá primigrovala zo Sýrie do Nemecka so 4 deťmi (no, deťmi – dve z nich už sú skoro dospelé).
Matka popisuje svoju nespokojnosť s tým, že ich dali do mesta Heidenau, kde sú rasistické nepokoje a utečencov nechcú. Je nespokojná s tým, že ich ubytovali v odpudivom zariadení, obohnanom vysokým plotom s ostnatým drôtom. Je nespokojná s tým, že zariadenie sa nachádza železničnými koľajami, továrňou na nábytok a rušnou cestou. Blíži sa moslimský sviatok, doma vtedy kupovala dcére nové šaty a chodili sa von zabávať, tu oslava nebude. Nuž, neviem, tak si hrôzy vojne nepredstavujem. Keby som ich zažila, určite by som bola vďačná za bezpečie pre svoje deti i v provizóriu.
Nemyslím si, že by kohokoľvek článok doviedol k tomu, že si povie – ach, chudáci, musíme byť tolerantní – nech len prídu k nám a poskladáme sa im na nový štvorizbový byt, dáme mame ihneď dobre platenú prácu, z ktorej tie 4 deti uživí a prispôsobíme sa ich zvykom, aby im tu nebolo smutno. To určite nie.
Napriek tomu však článok pokladám za veľmi dobrý – lebo núti ľudí uvažovať a čítať medzi riadkami. Takže poďme na to.
Prečo migrujú také davy ľudí a práve teraz?
Migrovanie za lepším životom spustili americké „ľudskoprávne“ organizácie, ktoré ich chodili baláchať tých ľudí informáciami o „skvelom živote v Európe“ pre nich. Dokonca ich aj prevážali. V pozadí tejto ich náhlej „ľudskoprávnosti“ možno cítiť veľkú TTIP zlodejinu, ktorú treba urýchlene schváliť – pre tú sa nadnárodným spoločnostiam oplatí zainvestovať do týchto výletov pre davy.
Podporou tohto postupu sa stalo bezprecedentné porušovanie ochrany vlastných hraníc zo strany viacerých krajín Európy – ktoré podľa môjho názoru tiež určite nie je náhodné. Pokladáte za normálne, aby štát nechránil svoje územie pred ľuďmi, ktorí naň neoprávnene vniknú?
Veľmi výstižne tento prístup zhrnula česká advokátka, expertka na imigračné právo Klára Samková, podľa ktorej, ak migrant ilegálne prekročí severokórejské hranice, čaká ho 12 rokov nútených prác, v Iráne väzenie bez časového obmedzenia, v Saúdskej Arábii ho zavrú na pár rokov, v Afghanistane ho rovno zastrelia. Ak však migrant ilegálne prekročí hranice v Nemecku, Rakúsku či Švajčiarska, dostane kartu sociálnej poisťovne, mobil zadarmo, platený nájom, bezplatnú zdravotnú starostlivosť, bezplatné cestovanie autobusom aj vlakom, bezplatné jazykové kurzy, peniaze ako vreckové, detské príplatky, bezplatne advokáta, ktorý ho chráni pred „svojvoľným vyhostením“.
„Vítací prístup“ ku nelegálnym migrantom vyslal signál, že to môžu spraviť davy. A tak sa sem davy aj rozbehli.
O čo ide davom migrantov?
Ide o prachy – a to všetkým. Im aj nám.
Ak totiž v Dánsku dostávali utečenci pomoc v prepočte 1454 eur na osobu do augusta a aj po „znížení“ je poskytovaná dávka mesačne 800 eur, tak potom Merkelovej predstava, že by sa mali dávky pre migrantov celoeurópsky vyrovnať, povedie určite k tomu, že takmer všetci sa u nás vyhlásime za migrantov. A mali by sme uspieť – veď posúďte sami. Sme vystavení neľudskému zaobchádzaniu, nútení vyžiť dlhodobo z financií, ktoré nemôžu pre rodinu zaistiť dôstojný život. A to aj v situácii, že sme vzdelaní a pracujeme. Sme zastrašovaní a umlčiavaní, kriminalizovaní, ak sa snažíme povedať svoj názor, odlišný od oficiálneho.
Prečo EÚ nehľadí na našu životnú situáciu a na to, aby sme aj my mohli žiť dôstojne? Človek opatrujúci svoje postihnuté dieťa, ťažko chorého partnera či bezvládneho rodiča u nás so svojou rodinou živorí – je hanba, ako sa k tým ľuďom tento štát správa. Človek, ktorý v tomto štáte odpracuje desiatky rokov za žobrácku mzdu, je na staré kolená v situácii žobráckeho dôchodku štátom odpísaný, „už sa do jeho liečby neoplatí investovať“.
Skutočne migrantov vítajú davy extrémistov?
Pozrela som si niektoré zábery a záznamy z tých rasistických demonštrácií. A predstavte si, presne ako u nás. (Nie, skutočne si nevymýšľam – pozrite si napríklad článok Pravdy z 22.8.2015 Nemecká polícia na proteste proti migrantom použila slzotvorný plyn, kde sa nielen píše o pokojnom proteste niekoľkých stovák ľudí, ale je tam i fotografia z protestu).
Skupiny rasistických dôchodcov, žien v strednom veku a rodín s malými deťmi tam pokrikovalo – „pre utečencov sú peniaze a pre nás nie“. Po Merkelovej hádzali dokonca vajíčka, rasisti jedni. Iste, potom prerástli tieto demonštrácie do 3 dni trvajúcich nepokojov, kde už sa objavili mladí chlapci a chlapi, aj extrémisti. Ale to je presne výsledok toho, že hlasom ľudí, tých obyčajných občanov, ktorí tam stáli na začiatku, nikto nenačúval – ignorovali ich názor. Nespokojných občanov nemožno umlčať a nútiť ich ustavične a čoraz viac dávať iným viac ako sebe.
Najviac ma z celého toho príbehu o Nemecku a migrantoch oslovil Merkelovej výrok, že nemožno znižovať hodnotu jedných ľudí na úkor iných. Verím, že pre EÚ sme aj my „tými inými ľuďmi“ a pochopí, že nemožno znižovať našu hodnotu na úkor migrantov.
Doslovne povedala, že „nemôžeme byť tolerantní s tými, ktorí znižujú hodnotu iných ľudí“. Takže iste ani s tými, ktorým už pri príchode vadia psi, prasatá, minisukne a normálny život Európy 21. storočia. Ktorí už v utečeneckom tábore provokujú konflikty s nožom v ruke (ako v Lipsku – to teda bude prínos pre Nemecko, gratulujem, pani Merkelová).
Ako to bude ďalej?
Zle. Nikto nie je spokojný.
Občania krajín prijímajúcich migrantov sú naštvaní z toho, ako nezaslúžene idú ľuďom, snažiacim sa výlučne ekonomicky profitovať, peniaze na úkor ich vlastnej životnej úrovne. Čo by nastalo, ak by nám nasťahovali do susedstva ľudí, ktorí by vystrájali, pretože máte psa, prasa, či Vaša dcéra ide po ulici v šortkách? Ako asi budú nadšení ľudia, ak by sa zavádzali úľavy pre moslimov ako v Holandsku, viac dní voľna pre svoje náboženské sviatky a podobne? Ako by sme tých ľudí adekvátne u nás zaradili do práce?
Migranti, ktorí sa sem hnali s vidinou „holubov do huby“, začínajú prejavovať naštvanosť tiež. Majú veľké očakávania nemienia sa prispôsobovať. A čo nastane, ak ich konečne vypustia z tých klietok, kde sú umelo chovaní – ešte stále z nášho pohľadu „ako v bavlnke“? Ak budú postavení pred realitu, že dostanú sociálny byt (v tom lepšom prípade), nejakú prácu (mali by to byť práce ktoré nikto u nás robiť nechce, t. j. platené slabo) – alebo dostanú pohodlné bývanie a dobrú prácu, kým naši ľudia sú bez práce či slabo platení a na bývanie si musia brať hypotéky na desiatky rokov? Ak s ich znalosťou jazyka a neochotou prispôsobovať sa miestnej kultúre zostanú izolovaní? Ak uvidia, že s ich správaním ich tu nikto nadšene nevíta – že sú bežnými ľuďmi odmietaní? Neprispôsobivých máme dosť napríklad v Malackách – ani s tými si náležite nedokáže spraviť tento štát poriadok za dlhé roky.
A čím viac opatrení v rôznych oblastiach (ekonomicky, sociálne, politicky) budú musieť štáty robiť kvôli migrantom, tým bude situácia napätejšia a neúnosnejšia.
A čo dodať?
Pani Chavla nepopísala ani slovom nejaké zažité vojnové hrôzy, kvôli ktorým sa práve teraz musela so svojimi deťmi vybrať na 16 dní trvajúcu púť do inej krajiny. Nepovedala ani slovo vďaky za to, že ju ako nelegálnu migrantku vôbec prijali – prejavila iba nespokojnosť s tým, ako sa v Nemecku jej rodina má. Verím, že bude vďačná aspoň Rusku, ktoré v Sýrii spraví poriadok a ona sa so svojimi deťmi bude môcť veľmi rýchlo vrátiť do svojej vlasti.
Úprimne to jej a jej rodine, aj všetkým ostatným davom utečencov „zo Sýrie“ prajem.
Elena K. I. 26.9.2015, Predná Hora