Veru tak, Karel Kryl je jedným z ľudí, ktorí majú dvierka v mojom srdci. 22 rokov dnes uplynulo od jeho smrti. Jeho piesne sú stále aktuálne…
A Kyselý sníh mám najradšej.
Lze žít, jen abys přežil,… alebo …lze žít bez zdi a hrbů,… je voľbou každého z nás.
Zviera mi srdce, keď vidím, ako ťažko sa dnes žije dôchodcom, rodinným opatrovateľom, rodinám s postihnutými či inak vážne chorými deťmi – všetkým tým lúzerom skvelej „zamatovky“…
… Zem zrůd, koktavých zkratek,
svobodných matek, bezdětných vdov,
zem zrůd, zlomené vůle,
cizácké zvůle, siláckých slov,
zem zrůd, bezzubých dásní,
servilních básní, prolhaných knih,
zem zrůd, zpanštělých vozků,
zem zbabělých mozků a odvážných břich…
Aké výstižné…
Nie, nechcem mlčať, keď vidím nespravodlivosť.
Lze žít, se lží se měřit a znovu vždy věřit, že i jinak lze žít…
A tak zvyšky ilúzií pevne zvieram v rukách. Ibaže v temne doby, pritesnej na pocity, sny a ľudskosť, nemožno rozprestrieť krídla.
Hej, Kryl, je mi dnes smutno za Tebou, možno viac ako inokedy.
Elena K. Ištvánová 3.3.2016, Predná Hora