Augiášov chliev 6. – Alobalovo

14. marca 2016, elenaistvanova, AUGIÁŠOV CHLIEV

Ako zanechať svet lepším tým po nás?

Uvažujete niekedy nad touto otázkou? Ja áno, veľmi si prajem zanechať svoje deti v bezpečnom a láskavom svete.

Na istej medzinárodnej konferencii, ktorá riešila práve túto problematiku, som preto i ja minulý mesiac prezentovala prácu – bilanciu stavu spoločnosti, v ktorej žijeme – jej telesného, duševného i sociálneho zdravia.

 

Položme si otázku – prečo pribúda ohrození človeka vo svete, keď máme toľko dobrých programov, zanietených odborníkov, organizácií a inštitúcií v rôznych rezortoch, ktoré sa snažia pomáhať ľuďom s problémami, prípadne preventívne ľuďom s možnými problémami???! Hovorí sa varovne o raste násilia v spoločnosti a o jeho výskyte u detí v čoraz mladšom veku, o vysokom percente závislostí, depresií, samovrážd, či o ďalších problémových javoch. V kríze je i morálny stav spoločnosti a jej hodnotový systém, rôzni autori hovoria o erózii stabilnej rodiny, o strate generačnej úcty a kooperácie, o dôraze na konzum, strate ľudskosti.

 

Človek je vždy ovplyvnený svojim prostredím. Preto nárast problémov u ľudí v rôznych oblastiach dávam do súvisu s problémami spoločnosti samotnej – nakoľko je naša spoločnosť zdravá telesne, duševne a sociálne – fakty v tomto smere sú prinajmenšom varovné.

Z hľadiska telesného zdravia sa v porovnaní s Čechmi v rokoch dožitých  v zdraví dožívame až o 10 rokov života menej, najmenej zo všetkých krajín V4.

Ukazovateľom duševného zdravia sú aj v spoločnosti platné hodnoty a jej smerovanie – nejde len o konzumný životný štýl, ale aj o schizofrénny rozpor slov a činov, ktorý je v živote slovenskej spoločnosti v rôznych oblastiach badateľný.

Z hľadiska sociálneho zdravia spoločnosti a ľudí v nej pribúdajú globalizované riziká, sociálna zraniteľnosť ľudí narastá. Podľa Hetteša (2014) hoci HDP v SR dosahuje viac ako 76% priemeru EÚ, mzdy slovenských pracujúcich dosahujú ani nie tretinu jej priemeru.

 

Niektoré z existujúcich rizík však nie sú v našej spoločnosti ani pomenované, napríklad riziko patologizácie moci, na ktoré varovne poukazujú niektorí odborníci.

V spoločnosti, kde je moc v rukách patologických jednotlivcov, sú obmedzené ľudské práva, vládne extrémna príjmová nerovnosť, centralizácia moci s masívnou korupciou, kontrolou médií, nespravodlivou a svojvoľnou legislatívou, občania sú bez rozhodovacích právomocí a je potláčaná ich sloboda prejavu, sociálnu štruktúru ovplyvňujú sebecké záujmy. Kontrola moci je zaistená násilím, v spoločnosti sa šíri a podporuje strach, hľadá a označuje sa „verejný nepriateľ“. Patokrati môžu túžiť po moci až narkomansky,  pre jej udržanie sú – podobne ako iní závislí – ochotní klamať či páchať trestnú činnosť.

 

Ako výstižne konštatuje známy psychiater Radkin Honzák vo svojej knihe z roku 2014 terajší spôsob života našej spoločnosti – „prieči sa Matke prírode a psychiatrom zaisťuje dostatok pacientov aj do budúcnosti“. 

Pre možnosť v takej spoločnosti „zostať zdravý telesne, duševne i sociálne čo najviac“ pokladám za dôležitú schopnosť človeka premýšľať o súvislostiach, pravdivo si pomenovať veci, zaujať k nim svoj vlastný postoj. Nebáť sa klásť otázky sám sebe a nebáť sa klásť otázky aj verejne – byť aktívnym občanom.

Zostať dieťaťom, čistým a pravdivým, ktoré z plného hrdla kričí – „cisár je nahý“…

 

 

 

Elena K. Ištvánová    Predná Hora, 14.3.2016