Pre všetkých, ktorí teraz nemáte sneh…
Na Prednej Hore je bielo. Sneží a sneží, aj dnes ráno pri mojej ceste do práce. A tak som sa rozhodla, že posledná, 11 časť z mojej tvorby, nebude úryvok z môjho humoristického románu, ale práve moja báseň Snehovanie.
Sneh ticho padá,
všetko vôkol belie,
až zatúžime zaspať do jari…
Ach, toľko snehu, akoby sme mali naveky zostať zime v chotári.
Sype sa, sype, odnikiaľ sa valí a je ho veľa, preveľa,
všetko je biele – lesy, lúky, stromy, aj obloha je celá do biela.
Zubaté slnko hodí lúčik biely, to len aby sa na nás pozrelo tým malým bielym okom na oblohe a vidí – celý svet je nabielo.
Nuž zľutuje sa nad bielobou toľkou, ukáže kúsok modrej oblohy, zlatistým lúčom hladí biele stráne, dúhové blesky hádže pod nohy.
Zatiahne záves a opäť ticho sneží.
Tak tíško, že až zaspať žiada sa.
A v spánku čakať na tú chvíľu, keď lastovičky sa tu prihlásia…
Fotografia je aktuálna – a na tej hojdačke stále vidím svojho syna….
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 16.3.2016