Nie, pani Gričová, nechcem Vám ukradnúť názov Vášho úžasného projektu.
A vy, milí čitatelia môjho blogu, že nepoznáte pani Gričovú a o jej projekte ste nikdy nepočuli? Nuž – v oboch prípadoch vaša škoda. A tak vám o pani Gričovej i o projekte Si v mojom srdci napíšem dnes.
Osobne som sa s pani Gričovou nikdy nestretla, no mám k nej hlbokú úctu. Bola úplne prvou osobou, ktorá bez zaváhania uverejnila v roku 2010 môj otvorený list vláde a prezidentovi o zúfalých podmienkach života ľudí s postihnutím a opatrujúcich rodín na Slovensku na stránke Centra samostatného života (www.csz.sk). Z médií vtedy našla odvahu iba Pravda, uverejnila môj list aspoň v skrátenej verzii.
A veľmi sa mi páči, že pani Gričová svojou akciou „Si v mojom srdci“ na facebooku centra už viac ako dva roky šíri myšlienku významu priateľstva v našom živote, uvedomenia si jedinečnosti pre nás dôležitých ľudí, aj záujem o ľudí s postihnutím.
Myslím, že ako protiklad šírenia rôznych šialených výziev na facebooku by bolo úžasné takúto rozumnú a pozitívnu výzvu šíriť ďalej.
Možno reťazou darcovstva – ak by sme maličkosť s nápisom Si v mojom srdci (tričko, dáždnik, taška, kľúčenka – niečo z výrobkov ponúkaných Centrom) dali tomu, kto pre nás v našom živote jedinečný a ten by tiež sám takýmto výrobkom obdaroval niekoho ďalšieho blízkeho, pre neho výnimočného. A aby sme si to odovzdávanie – ak chceme – trebárs aj na facebooku uverejnili.
Takýto darček s nápisom Si v mojom srdci by určite bol pre každého z nás cennou spomienkou – že sme pre niekoho jedineční.
Uvedomujete si, ako to môže zlepšiť vzťahy v našich životoch?
A môže to zároveň pomôcť aj Centru samostatného života, aby mohlo ďalej fungovať, pomáhať svojimi radami a informáciami rodinám s postihnutým členom.
Ja pre seba iniciatívu „Si v mojom srdci“ pokladám aj za
Maroško, „Si v mojom srdci“.
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 11.5.2016