Čo vo vás vyvoláva slovo hmla? Možno to závisí aj od toho, kde žijeme – uvedomujete si tú súvislosť? U nás v jeseni často býva inverzia, slnečné lúče vychádzajúceho slnka sa rozplývajú pomedzi stromy až máte pocit, že kráčate svetlom. Roztrblietané ráno už nemá naliehavosť leta, nie je matné horúčavou, ale priezračne čisté, krištáľové, lákajúce nás ďaleko, ďaleko, až za modrastý horizont. Jasné, jeseň je moja srdcovka.
Takže dnes porozprávame o hmle, filozofických kontextoch, aj o srdci niečo prihodíme…
Takže o hmle…
Jasné, aj hmla je moja srdcovka v takmer všetkých podobách – a že ich má bohate… Ranný hmlistý opar, pariace sa lesy po daždi, jesenná hustohmla, chrániaca zem ako jemný kabátik pred chladom blížiacej sa zimy…
Môže byť reálna, rozprestierajúca sa krajinou, či imaginárna, v našej mysli – niekedy ideme svojim životom istý úsek akoby v hmle a v jednej chvíli sa hmla zdvihne a tvár nám prežiaria slnečné lúče. Alebo aj nie…
Filozofický kontext hmly…
Ja žijem v horách a lepivá mestská hmla jesenných rán má pre mňa silne filozofický kontext – keď idem skoro ráno do práce.
Cesta z Prednej Hory sa hypnoticky zatáča, kúpe sa v slnečných lúčoch a vedie postupne dolu, stále dolu, z hôr k ruchu mesta. Vidíme hmlu, usadenú dolu pred nami, asi tak v polovici kopca, hustú ako spiaci biely oblak. A my sa k nej blížime, čoraz viac dolu a v jednej chvíli sa do nej autobus ponára…Vždy si pritom intenzívne uvedomujem dôležitosť nadhľadu v živote, ako z rôznych miest môžeme vidieť veci rôzne…
Ten pohľad, keď ste na slnkom zaliatom kopci a hmla sa rozprestiera dolu, hlboko dolu pod vami, je veľmi silný a aj upokojujúci. Hej, pravdaže, postupne sa takto – dolu, čoraz viac dolu – ponárame aj pri relaxácii, do stavu pohody, hlboko dolu, pri každom výdychu viac a viac…
Ak teraz na chvíľu zavriete oči a dokážete si predstaviť môj hlas, ktorý vám šepká„pokoj, pohoda, radosť“, tak v tej chvíli, keď sa zhlboka nadýchnete, stávate úplne uvoľnení a pokojní, po celý dnešný deň budete pocit hlbokého vnútorného pokoja a radostnú náladu.A zakaždým, keď si pripomeniete počas dňa tento môj hlas, pocit vnútornej pohody a radosti sa u vás ešte prehĺbi.
A veľmi by som vám priala, aby ste si vnútorným zrakom predstavili nádheru hmly, ako ju vidím ja. Občas chodievam na svitaní (sama, keď deti vyrástli tak najčastejšie s dcérou Kikou) na huby, alebo len tak na prechádzku lesom. Tu v horách býva hmla i ranným oparom, nežným priesvitným závojom nad trávou trblietajúcej sa rosou. Jemne sa vznáša nad lúkou, obklopuje nás radostným očakávaním.Je úžasné takéto ranné trblietanie.Len tak sedieť, vnímať, byť súčasťou toho všetkého – v takých chvíľach naše srdce tancuje…
Ešte aj o srdci…
Hej, zažívam radosť z úžasných chvíľ, napriek bolesti. A cítim hlbokú úctu k životu…
Toľko.
A čím planie moje srdce dnes? Mám teraz dlhú, dlhú dovolenku. Chcem v rámci nej usporiadať všetky moje veci (iste, ja viem, nie úplne všetky). Takže dnes začnem úplne prozaicky – dovarím obed, popri tom umyjem okná a vyperiem záclony (to robím tak raz mesačne), napoludnie zbehnem do Revúcej nakúpiť, aj do knižnice… A hej, je piatok, podobne ako pondelok či streda, náš deň strachu a nepohody… Hmla je taká hustá v tie dni, blúdim v nej…
Na Konci Dní 11. dám asi cez víkend. Toľko vecí sa mi dalo ako polená pod nohy – kľúč s filmom som predvčerom zabudla v Revúcej, až dnes v noci som si ho pozrela. Ibaže verím, že nič v živote nie je náhodné. Určite to zdržanie malo byť, aj keď neviem prečo, lebo ja už na nič vonkajšie nečakám.
A čo záverom?
Dáme hru na jednu otázku? Hm, ale akú? Je to ťažké – už je viac otázok, na ktoré by som vám neodpovedala, ako odpovedala.
K včerajšiemu mailu –milý čitateľ, nie, názov filmu nedám a áno, otázky môže ktokoľvek pokojne písať do diskusie od článok – na jednu z nich potom odpoviem v nasledujúcom článku, možno. Ale dobre, dám odpoveď na s tým filmom súvisiacu otázku. Takže jeho iniciály sú BMZ a prečo som ten film chcela vidieť?
Kvôli záveru. Chcela som ho znovu vidieť kvôli záveru.
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 8.7.2016
P.S.:
A jedno úžasné hmlisté nedeľné jesenné predpoludnie pred tromi rokmi v prednohorskom parku. S mojim synom…