Ficova vláda prichádza s nápadom, aký tu ešte nebol – patologickí hráči sa už do herní nedostanú. Nevkročia tam už ani ľudia, ktorí poberajú sociálne dávky. A takisto bude vstup do herní zakázaný aj maloletým.
O najnovšom návrhu vlády (ktorý uvádza v dnešnej Pravde článok Branislava Tomu Patologickí hráči si už nezahrajú) a o jeho súvislostiach, aj o tom kam možno tento nápad ešte posunúť a prečo, budeme dnes v tomto článku spoločne uvažovať.
Povedzme si A. Čo úvodom?
Patologické hráčstvo je – ako každá závislosť – ničivé, má tragický dopad na samotného závislého, aj na jeho okolie. Nuž, sám osebe nápad riešiť v spoločnosti prísnymi sankciami gamblerstvo nie je zlý.
Závislosť je charakteristická iracionálnym konaním, je nerozumná a nemá žiadny rozumný dôvod. Pretože predstavu, že na automatoch vyhráme veľké peniaze a zbohatneme, nemožno pokladať za rozumný nápad. A nemá ani rozumný výsledok, záver. Herne nie sú charita a žijú zo zisku – preto je logické, že stratová musí byť druhá strana– tí, ktorí hrajú.
Je to pre nás ostatných zrejme ťažko pochopiteľné, že niektorí ľudia dokážu do hazardu vraziť peniaze určené na živobytie ich deťom. Ale skutočne sú v našom regióne mnohé rodiny, ktoré poberajú dávky v hmotnej núdzi, no obaja rodičia hrajú automaty – minú tam všetky, či takmer všetky peniaze – a tak sa ich deti potĺkajú a žobrú o jedlo. A takisto ich míňajú i pracujúci gambleri, zadlžujú sa do obrovských dlhov, kradnú, klamú.
S takýmto opatrením Ficovej vlády preto určite budú súhlasiť rodinní príslušníci hráčov, snáď aj podaktorí hráči. Podporia ho nepochybne aj obyvatelia viacerých miest na Slovensku, ktorí to dávajú najavo prostredníctvom petícií – Bratislava, Galanta, Nitra, Ružomberok, Prešov, Levoča… Snáď sa pridajú ľudia aj v ďalších mestách.
Povedzme si B. V čom sú slabiny nápadu?
Utopistická je predstava zoznamov, ktoré budú v herniach k dispozícii, aby tam nepustili osoby neoprávnené:
Navyše, čo ja viem a Ministerstvo financií SR, ktoré s týmto nápadom prichádza, zrejme nevie:
Návrh samozrejme nerieši online hazard, možno zablokovať na webe nelegálne stránky, ale čo s tými legálnymi? Jediným možným efektívnym riešením by bolo zakázať online hazard úplne.
A samozrejme – nadviažme na článok
Povedzme si C. Aký je nesporný prínos?
Zvýšenie poplatkov za hracie prístroje a limitovanie ich počtu na aspoň 15 v jednej prevádzke rozhodne podporujem.
Nie je z môjho pohľadu normálne, že v takom malom meste ako je Revúca je 9 herní. Automaty sú narúbané i do malých dedinských krčmičiek, kde často trávia čas ľudia bez práce a sú tak poruke…
Ak tvrdí Dominika Lukáčová z Asociácie zábavy a hier, že toto opatrenie bude mať negatívny dopad na prevádzkovanie hazardných hier, tak potom je toto opatrenie určite dobré a treba ho rýchlo uviesť do praxe.
Povedzme si i D. Čo je nutné spraviť?
Článok v denníku Pravda k problematike (spomenutý v úvode) zdôrazňuje, že štát klepol po prstoch nebankovým spoločnostiam.
Ja pokladám za nevyhnutné uskutočniť opatrenie, aby počas manželstva nemohol jeden z manželov vziať žiadnu pôžičku bez súhlasu druhého partnera (pretože pri súčasnom stave ide o zrejmý podvod zo strany štátu, ak umožňuje jednému z partnerov robiť dlhy bez súhlasu i vedomia druhého partnera a pritom núti niesť spoluzodpovednosť za ich splatenie od tohto druhého partnera). A to nielen v nebankových spoločnostiach, ale napríklad aj cez konto T-mobile (pričom firma sa ani neunúva zisťovať, či dotyčný sám má nejaký reálny príjem).
Povedzme si i E. Ako možno nápad vylepšiť?
Jednoducho – rozšíriť ho i na závislosť od alkoholu. Liečeným závislým zákaz nákupu alkoholu, zákaz vysedávania v krčmách a podávania alkoholu v reštauráciách. Trestne je nutné postihnúť i toho, kto im alkohol kúpi namiesto nich a poskytne im ho.
Viem, viem – čo spúšťam týmto nápadom. Ako osy vybehnú závisláci (liečení i neliečení). Ibaže uvedomme si, koľko nás stoja liečby alkoholikov každoročne. Koľko stojí jedna ústavná liečba (denne aj cca 50 eur) – a pritom ide o liečby strednodobé až dlhodobé, trvajúce niekoľko týždňov či mesiacov, aj o následné doliečovanie. Pritom nejde o liečby jednorazové, ale v mnohých prípadoch o liečby opakované mnohonásobne (aj 27 krát!).
Kým v mnohých vyspelých krajinách sveta je zavedený v zdravotníctve systém malusov alebo bonusov (t. j. zohľadňuje i riziká v prístupe človeka ku vlastnému zdraviu), u nás práve tí nezodpovední zo zdravotného poistenia najviac ťažia. Je mi smutno, keď vidím na Prednej Hore alkoholikov pobiehať po ihriskách s umelým trávnikom, s celonočným osvetlením a pritom viem, v akej situácii sú bežné slovenské spádové nemocnice, ako im chýba potrebná vybavenosť.
Ľudia, 11 tisíc našich blízkych ročne na Slovensku zomiera, pretože nemajú poskytnutú primeranú zdravotnú starostlivosť. Je jednoducho v záujme spoločnosti, nás všetkých, ktorí platíme poctivo zdravotné odvody, aby ich štát vynakladal efektívne, rentabilne a aby svoje investície chránil.
A záverom samozrejme poviem aj X.Y.Z. S čím rozhodne nesúhlasím…
S tvrdením sociologičky Porubänovej – že dnes práve závislosť na automatoch uvrhuje ľudí zo sociálne slabších skupín do života v biede.
Pani sociologička, toto tvrdenie snáď nemôžete myslieť vážne! Ľudí na Slovensku do života v biede uvrhuje životné minimum, ktoré už dávno nezodpovedá reálnej potrebe na prežitie človeka v tejto spoločnosti. A rovnako aj žobrácke mzdy, nezodpovedajúce výkonnosti našej ekonomiky a potrebám pracujúcich občanov a ich rodín. Do života v biede uvrhujú ľudí vlády od roku 1989 a ich kroky „v prospech občanov“…
Nože, pani sociologička Porubänová, prosím, pouvažujte – prečo rastie na Slovensku chudoba? Žeby preto, že sme pomaly všetci hazardnými hráčmi?
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 15.7. 2016