Hlas dňa 4. – Šťastné spomienky. . .

Môžeme byť šťastní, i keď sme nešťastní? Vyzerá to ako úplný nezmysel, takýto zdanlivý paradox, však? Ale je to naozaj tak? Dnes dáme reč o tom, ako je to so šťastím v živote  – o šťastí, šťastných spomienkach v našom živote, ako si ich môžeme intenzívne privolať, a aj o úžasných ľuďoch, ktorí vnášajú šťastie do nášho života.

Šťastie…

Šťastie môžeme vnímať ako dlhodobý pocit spokojnosti v živote, ako určitú konkrétnu udalosť, či ako chvíľu, okamih.

Ste životne spokojní? Úplne, úplne, alebo sú aj oblasti, v ktorých by ste sa pustili do zmeny? Ja nežijem život, aký by sa mi páčil, ale z dlhodobého hľadiska v živote mám veľa vecí, za ktoré cítim hlbokú vďačnosť životu, to by bolo nadlho písať. Predovšetkým sú to moje deti – vďačnosť za to, že sú zažívam i v dobrých chvíľach, po celé roky. Snažila som sa ich chrániť, ako som vedela. Mám aj oblasti, v ktorých šťastie nezažívam, ale v nijakú zmenu už neverím a nehľadám.

Konkrétne šťastné udalosti sú spojené s otázkou – na čo sa dnes tešíš? A možno i na čo sa tešíme v dlhodobejšom horizonte. Takže – na čo sa tešíte, keď teraz uvažujete o mojej otázke? A na čo sa tešíte práve dnes?

Ja sa dnes ozaj teším, že začnem pracovať na ďalších dvoch veciach z môjho zoznamu úloh. Mám v hlave zoznam vecí, ktoré chcem spraviť – a postupne z neho odškrtávam v rámci mojej dlhej, dlhej dovolenky.

Aké sú naše  šťastné spomienky?

Mne sa v tejto chvíli vynára jedna z takých spomienok – predstava slnečného jesenného popoludnia nejaké tri roky dozadu, ako sedíme v prednohorskom parku,ja s Maroškom na lavičke, pred nami na obrubníku dcéra Svetlanka, púšťa z mobilu nahlas pesničky a popritom si tíško spieva. Mimochodom – šiel dookola Gamba – Oddych, to je to čo mi treba… a Kali – Užívam si to. Živá spomienka na taký bežný život…Vo chvíli, keď takú situáciu prežívame, si ani neuvedomujeme jej zvláštnosť, nie je ničím výnimočná. A predsa nám utkvie v srdci navždy…

A vlastne všetky šťastné spomienky, ktoré si v tejto chvíli vybavujem, sa týkajú môjho úplne bežného života, nemám žiadnu takú veľkú, mimoriadnu udalosť, na ktorú by som mala zvlášť šťastnú spomienku.

A čo vy? Vybavujú sa vám nejaké úžasné chvíle, ktoré ste pokladali za mimoriadne šťastné už pri ich prežívaní, alebo tiež skôr také bežné chvíle pohody vo vašom živote? Premietate si spomienky na tieto chvíle viac rozumovo, rozpomínaním na niektoré detaily, alebo ich viac prežívate srdcom, ponárate sa do tej spomienky akoby ste ju práve teraz opäť raz prežívali? Vynára sa vám v tejto chvíli pred očami niektorá takáto spomienka? Dokážete si ju vybaviť úplne jasne, alebo sa vám len tak mihla v pamäti? Rozžiaril vás, práve v tomto okamihu, vnútorný úsmev z takej chvíle vášho života?

Ako si dokážeme šťastnú spomienku privolať?

Ja by som si najradšej privolala šťastné spomienky zo života s Maroším do snov. A potom by som už možno spala navždy… Žiaľ, nevidím syna ani v snoch – od jeho smrti som si pamätala ráno len jediný sen, i to s ním nesúvisiaci a pre mňa nepochopiteľný. Nech sa snažím akokoľvek – neviem si teraz vybaviť po prebudení žiadny sen, akoby sa mi nič nesnívalo.

Vy si však jednu svoju šťastnú spomienku môžete s mojou pomocou privolať práve teraz. Vaše podvedomie dokáže spolupracovať so mnou, viete si preto predstaviť môj hlas, ktorý vás oslovuje menom a hovorí „pokojne, usmejte sa“.Vnímate svoj dych a môj hlas, skúste si to predstaviť – tak, „pokojne, usmejte sa“… Takže každým výdychom jasnejšie sa vynára intenzívna šťastná spomienka z vášho podvedomia, každým výdychom viac a viac. Môžete si na chvíľu zavrieť oči, ak chcete a vnútorným zrakom sa úplne ponoriť do tejto spomienky, na chvíľu, na tri výdychy. A vo chvíli, keď sa zhlboka nadýchnete, pocit vnútornej pohody sa prehlbuje, cítite sa šťastne, tvár vám prežiari radostný úsmev.

Ak ste sa dokázali v tejto chvíli usmiať, tak vaše podvedomie je pripravené a schopné dať vášmu vedomiu informáciu, čo by ste mali spraviť pre svoje šťastie. Možno sa to objaví vo vašom vedomí vo forme nápadu, náhlej myšlienky zajtra ráno po prebudení, možno vo forme živého sna dnes v noci, a možno už onedlho, či práve v tejto chvíli si náhle úplne jasne uvedomíte, čo by ste mali naozaj spraviť.

Tak. A kedykoľvek si v priebehu dnešného dňa spomeniete na môj hlas, dokážete si vyvolať pocit hlbokej pohody a radostný úsmev opäť, po celý dnešný deň. Hlboký výdych. „Pokojne, usmejte sa“…

Čo záverom?

Ach, hej, ešte o úžasných ľuďoch som chcela dať pár slov. Poznám veľa úžasných ľudí – nezhrniem ich tu jednou či dvomi vetami, jeden článok blogu dám ešte celý o nich.

Prajem vám deň plný pokoja a pohody…

Elena K. Ištvánová  Predná Hora, 18.7.2016

P. S.: Tak tento kvietok u mňa vyvoláva pocit radosti. Mala som ho v kvetináči asi tri roky, malý úlomok, takmer neprežil už dva razy. A pred týždňom som v spálni na okne našla z neho toto…