Mimoriadne prísne bezpečnostné opatrenia v Ríme, súvisiace s protiteroristickou pohotovosťou najvyššieho stupňa, včera rozšírili. Mimoriadne bezpečnostné opatrenia v dôsledku teroristických útokov zaviedli zrejme všetky krajiny EÚ v rámci teroristických útokov v rôznych podobách – sprevádzajú masové podujatia, prinášajú zákaz nosenia veľkých plážových tašiek, vyhosťovanie podozrivých osôb, či do ulíc vnášajú množstvo policajtov.
Čo dodať? Začíname žiť vo svete mimoriadnych bezpečnostných opatrení.
A tak dnes o mimoriadnych bezpečnostných opatreniach v spoločnosti i v našom živote, ako žiť s nimi či bez nich.
Mimoriadne bezpečnostné opatrenia a Slovensko
Teroristický útok by Slovensko vraj zvládlo – slovenská elitná policajná jednotka je údajne dobre pripravená.
Poviem vám pravdu, netúžim si túto skutočnosť naozaj nijako overiť v praxi. Profesionáli sú pripravení racionálne minimalizovať straty a konať efektívne, ja nie. Aj v situáciách, kedy by som mala konať výlučne na základe prísnej logiky a rozumových argumentov, sa riadim srdcom – a nikdy by som nedokázala odstrihnúť lano s parťákom, ktorý na ňom visí, aj za cenu, že by som sa zrúbala s celým tímom s vrtuľníkom.
Jasné, do elitnej policajnej jednotky by som ísť nemohla (ani nechcela, nemám rada formálne autority), pretože vysokoprofilové incidenty v spoločnosti sa určite vyskytnú a obete vyžadovať budú.
Mimoriadne bezpečnostné opatrenia a bežný občan
Mimoriadne bezpečnostné opatrenia nás životom v spoločnosti sprevádzali i predtým – pri niektorých súdnych procesoch s kriminálnikmi, pri ktorých sa predikovali problémy, pri prevoze cenných či nebezpečných zásielok. Ibaže do života bežných občanov nezasahovali takmer nijako, väčšina si ich ani neuvedomovala.
Hrozieb v spoločnosti je veľmi veľa – od rizík prírodných (zemetrasenia, záplavy, zmena klímy, znehodnocovanie životného prostredia), politických, ekonomických a sociálnych (migrácia, vojny, kriminalita, nezamestnanosť, chudoba), až po riziká morálne (zmena postavenia rodiny v spoločnosti, pokles sociálnej súdržnosti a rastúca anómia, banalizácia násilia a jeho sociálna efektívnosť)…
Život v stálej hrozbe prináša nielen riziko úspechu jej realizácie, ale zanecháva aj stopy na telesnom a duševnom zdraví tých, ktorí sú takýmto hrozbám vystavení, aj keď sa o tom nehovorí. Včerajšie správy priniesli vyjadrenia mladých ľudí, ktorí sa obávajú, že im štát nezaistí v budúcnosti primeraný dôchodok. Mnoho ľudí sa obáva, že v prípade choroby nedostanú kvalitnú zdravotnú starostlivosť či skutočnosti, že v starobe zostanú bez pomoci. Strach z budúcnosti, strach z ohrození, strach z nedostatku financií – koľko ľudí sprevádza strach v ich bežnom živote?
V smere týchto rizík ale mimoriadne bezpečnostné opatrenia spoločnosť nerobí. Ktovie prečo.
Mimoriadne bezpečnostné opatrenia a náš život
Mali by sme žiť v stálom strachu zo všetkých tých ohrození? V stálych mimoriadnych bezpečnostných opatreniach? A to sú vyššie spomenuté iba tie riziká veľké, vonkajšie. Čo ešte tie naše malé, súkromné – týkajúce sa pravdivosti nás samých, dôvery, čestnosti, spoľahlivosti? Ako sa s nimi vyrovnať v živote? Tiež by sme si mali zaviesť trvalé mimoriadne bezpečnostné opatrenia? Očakávať neustále niečo zlé, klamstvo a neúprimnosť, nespoľahlivosť – alebo radšej žiť vo svete bez trvalých mimoriadnych bezpečnostných opatrení? Je to na každom z nás, čo si vyberieme.
Ach, áno, mimoriadne bezpečnostné opatrenia v našich životoch nie sú len o teroristoch.
A čo záverom?
Som človek, ktorý má rád nadhľad – snažím sa vidieť veci v širších súvislostiach. Čo nás môže ochrániť, aby sme nemuseli celý svoj život stráviť „vo svete mimoriadnych bezpečnostných opatrení“?
Naša nádej. Naša viera. Naša láska. To je všetko.
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 5.8.2016