Médiá vyťahujú kopy špiny na bývalého lídra strany Sieť Radoslava Procházku. Vulgárne sa vyjadril, rodina sa mu rozpadáva… Nuž, Procházka nepatril nikdy k mojim politickým favoritom, tým som sa netajila, dokonca v ktoromsi z blogov pred vznikom vládneho zlepenca som napísala svoj názor na neho pomerne ostro.
Takže dnes o kopách špiny okolo Procházku a tom, čo chcem k tomu povedať.
Začiatok konca
Začiatok konca nastal u Procházku prvým krokom. Nemal charizmu – to je to, za čím sa tiahnu davy ako na povrázku, ak to máte. To je to, kvôli čomu z vás nespustia ľudia oči, ak začnete rozprávať a načúvajú tomu, čo hovoríte. To je to, čo z vás vyžaruje a nedá sa to naučiť ani kúpiť.
A nemal ani dostatok súdnosti, aby si uvedomil svoje slabiny a ich riziká pri vstupe do politiky. Tie boli veľmi veľké. Nie je a nebude silným vodcom. Dopadlo to presne tak, ako to dopadnúť mohlo. Našťastie odchádza skôr, než narobil väčšie škody, dodávam cynicky.
Tí, ktorí môj blog čítajú dlhšie, už ale zrejme tušia, čo bude nasledovať. Hej, Procházka do politiky jednoducho nepatril. Tak prečo som teraz ohnivý drak a chŕlim plamene?
Prečo som dnes ohnivý drak?
Lebo som. Lebo nemám rada, keď niekto kope do ležiaceho na zemi. Lebo sa bijem ako lev za tých, ktorým „sa“ ubližuje. Lebo nechcem žiť v spoločnosti, ktorá sa „duševne priživuje“ na úbohostiach.
Martinka z Turca, na ktorej sa národ dlhý čas úžasne zabával, akoby to ani nebol živý človek, iba figúrka. Skrachovaný líder Procházka, ktorému sa nepodarilo úspešne viesť politickú stranu. No kto bude ďalší? Za akých tupcov nás to médiá pokladajú, alebo sa ich z nás snažia spraviť, keď nás zahŕňajú takýmito správami? Alebo sme naozaj my takí úbohí, že túžime po takýchto správach?
Každému z nás sa v živote niečo nepodarí. Každý z nás občas použije nejaký vulgarizmus. Každý z nás máme chyby, nie sme dokonalí a z väčšiny národa nebude nikdy žiadny vodca, pretože pri ich charizme za nimi nepotiahne ani stádo kráv. Tak čo? Potrebujeme sa zabávať práve na Procházkovi? Potrebujeme liezť do jeho súkromia, pozerať si jeho fotky v trenírkach a špekulovať, či sa mu rozpadne rodina? Naozaj je zmyslom nášho života škodoradosť a zlomyseľnosť?
Ach, hej, som ohnivý drak, pretože sa mi morálne prieči kopať do človeka momentálne ležiaceho na zemi – takým ľuďom by sme mali podať pomocnú ruku. Nie je jednoduché pre nikoho z nás sa vyrovnať s neúspechom, či so sklamaním –v takej situácii dobre padne, ak nás niekto podrží. Mimochodom, naozaj si myslím, že Procházka nemal najmenšiu šancu byť úspešným vodcom. Ale úspešným právnikom byť môže, dokonca i na tom Všeobecnom súde Európskej únie – pretože v európskom práve sa zasa vyzná, veď úspešne sa pred vstupom do politiky venoval právu dlhé roky.
A navyše médiá odhalili to, čo zrejme ani nechceli – a to že Procházka má jednu veľkú životnú výhru – tou je jeho manželka, rozhodne múdra aj statočná pani, ktorá v diskusii smelo novinárom čelí a v rozhovore v novom čísle časopisu Plus 7 dní hovorí veľmi autenticky a úprimne. Pani Procházková, máte moju úctu.
Záverom…
Naozaj si myslíte, že v tomto svete majú miesto iba tí dokonalí, skvelí, vo všetkom úspešní? Čím za svoj úspech platia – chrbtovou kosťou?
Ja s pokorou skláňam hlavu práve pred tými, ktorí skúšajú niečo robiť i napriek neúspechom. Ktorí dokonalí nie sú – a ani sa nepokúšajú ako takí tváriť.
Uvedomujete si, že čítanie takých splaškov, aké sa médiá pokúšajú šíriť o komkoľvek, kto v niečom zakopne, či neuspeje, nás duševne devastuje? Nie, nerobí to z nás lepších ľudí. Lebo ak nejdeme ako ľudia dopredu, tak nestojíme na mieste, ale padáme.
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 19.8.2016
P.S.: Niekedy stačí zasiať malé semienko pri chodníku, aby bol svet krajší…