Čo znamenajú „slová šepkané vo vetre“? Ak šepkáme slová vo vetre, môže ich vietor prehlušiť, strácajú sa v ňom. Alebo ich vietor môže zaviať niekam do diaľky, nevedno kam, tak ako keď píšete blog a ani neviete, ku komu vietor vaše slová zaveje. Alebo sa slová šepkané vo vetre môžu niesť vo vánku, ďaleko, za modrastý obzor, pretože ich šepkáme s nádejou, že nájdu ten správny smer a cieľ…
Šepkať slová vo vetre si teda vyžaduje odvahu i nádej. Táto jedenástka blogov, Slová šepkané vo vetre, ktorej prvý článok čítate, bude preto o odvahe, o nádeji, alebo o odvahe i nádeji zároveň. Dnešný blog bude o šťastí, o jeho mieste v našom živote i o tom, čo je pre nás šťastím…
Šťastie
O šťastí existuje veľa múdrych myšlienok, spájajúcich sa s rôznymi uhlami pohľadu na to, čo je to šťastie a ako ho môžeme dosiahnuť. Nebudeme sa teraz handrkovať, či je šťastie dlhodobý stav, proces, pocit zažívaný v konkrétnom okamihu, alebo čosi úplne iné. Nie, nejde tu o moju idealisticko-romantickú predstavu šťastia, ktorá by platila pre všetkých, každý z nás si svoju predstavu šťastia musí zadefinovať sám. Musíme byť odvážni, aby sme boli šťastní.
Jedno je isté, náš pocit šťastia a to, nakoľko nás za šťastných pokladajú iní ľudia, môže byť diametrálne odlišné. Napriek tomu, že výsledok je zdanlivo totožný – šťastie. A kto z nás by nechcel byť v živote šťastný, však? Preto si vytvárame o šťastí legendy…
Legenda o šťastí…
Za týmto názvom sa dnes skrývajú dve veci.
Prvá z nich je pochopenie, že naša predstava šťastia môže byť jednou veľkou legendou – ak očakávame, že existuje šťastie ako určitý bod našej životnej cesty, ktorý dosiahneme a potom už budeme šťastní navždy. Šťastie je skôr spôsob, akým sa dívame na svet okolo seba, vnímame radostné chvíle i úctu k tomu všetkému, čo v živote máme. Z môjho pohľadu sa preto šťastie spája skôr so slovami vďačnosť, úcta, pokora a životná múdrosť, než so slovami náhoda, šťastný osud, či dosiahnuť šťastie. Moja predstava šťastia je preto obyčajný život s každodennými radosťami i starosťami, spoľahlivý partner a pohoda – a nie luxusná dovolenka a celoživotné povaľovanie sa, nekonečné žúrky, či luxusné veci. Očakávanie, že sa staneme šťastní, ak dosiahneme to alebo hento, ak si kúpime značkovú kabelku, auto či čo ja viem čo ešte preto pokladám za ilúziu – veľkú legendu o šťastí.
Druhá z vecí, ktorá sa skrýva za týmto názvom, je pochopenie, že naša predstava šťastia môže byť aj realitou, t. j. že legendu o šťastí môžeme reálne zažívať – ak žijeme život naplnený zodpovednosťou, pokorou a láskou, s ľuďmi na ktorých nám záleží, potom v konečnom dôsledku zažívame tú pravú legendu o šťastí.
A čo tá tretia vec? Hm, jasné, tí ktorí môj blog čítate dlhšie, už viete, že tam určite nejaká tretia vec ešte bude… No dobre, je to tak. Samozrejme, je tam aj tretia vec.Prezradím vám teraz o sebe niečo veľmi osobné. Legendu o šťastí dôverne poznám – čo asi by som tak dnes zasa raz čítala? Je to moja najobľúbenejšia romantická srdcovka – od Plenzdorfa. Mám ju v skrátenej scenárovej verzii Legenda o Paulovi a Paule, aj v románovej verzii Legenda o šťastí. Práve tú si dnes čítam. Neskutočne ma tá kniha dojíma, je o pravej láske ako si ju ja predstavujem. V tesnom závese za ňou je ešte jedna moja tajná srdcovka, neskonale romantická – o princeznej, zachraňovanej hrdinom, s názvom Světy bez hranic. Takže tak.
Záverom…
Dáme hru na jednu otázku? Prečo nie… Takže ako rozlíšime, či ide v našom živote o „legendu o šťastí“? Vystihuje ju výrok „všetko sa stalo tak, ako sa stať muselo…“ .
Alebo žeby výrok „máš moje srdce, nezlom ho?“
Nuž, toto by už bola druhá otázka, takže nad odpoveďou musíte pouvažovať sami.
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 13.9.2016
P. S.: Ach, áno, slová šepkané vo vetre do diaľky…
K debate: Nuž, ja si myslím, že ani šťastné náhody nie sú náhodné a obvykle sa za nimi skrýva „všetko sa stalo tak, ako sa stať muselo…“ . Ale to je len môj názor…