Predstavte si, pán minister Drucker nevie vysvetliť, kam sa podeli peniaze zo VšZP a určite ani to, kam mizne toľko financií v slovenskom zdravotníctve, koľko sa ich do neho leje. Nuž, neprekvapuje ma to, to sa naozaj ťažko vysvetľuje.
Každopádne, aby ste aspoň vy boli v obraze na rozdiel od pána ministra – a nemuseli ste vykladať, že neviete vysvetliť kam sa peniaze zo VšZP a inde v zdravotníctve podeli, máte tu mňa a dnešný blog.
A ako som už povedala v jeho názve – je o tom, že treba natiahnuť svoje pravé dresy, aby bolo jasné, kto za koho kope….
Kam asi tak môžu miznúť v slovenskom zdravotníctve peniaze…
Zaujímavú analýzu spravila Transparency International
http://transparency.blog.sme.sk/c/364293/platia-nase-nemocnice-aj-vypalne.html
z nej vyplynulo, že niektoré nemocnice nakupujú až trojnásobne drahšie tú istú službu ako iné nemocnice. Napríklad najdrahšie za ostatné štyri roky nakúpila strážne a bezpečnostné služby Univerzitná nemocnica v Bratislave za 7 eur /na osobohodinu (bez DPH), čo je trojnásobok ceny SBS Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove (neznalých veci upozorňujú, že priemerný plat v Bratislava je len o tretinu vyšší voči Prešovu).
A ak ste, moji milí čitatelia, pobývali v nemocnici v nedávnej dobe, určite spomínate v dobrom na nemocničnú stravu, však? No mali by ste, za tie peniaze… Podrobnosti sa dozviete v článku na tomto linku, načo to opakovať…
http://ekonomika.sme.sk/c/7534782/v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburgu.html
Kam ešte môžu miznúť v slovenskom zdravotníctve peniaze…
Okrem zlodejín samozrejme financie miznú i nezmyselnými krokmi vlády „na zlepšenie situácie zdra votníctve“.
Zdravotníctvu pustila takto žilou aj odvodová odpočítateľná položka. Ľudia s nízkymi príjmami síce platia nižšie odvody, ale bez kompenzácie zo strany štátu tieto peniaze zdravotníctvu chýbajú. O to väčší bude medziročný pokles platby štátu, s ktorým počíta návrh štátneho rozpočtu na 2017. Celkovo bude štát platiť na budúci rok o vyše 100 miliónov eur menej ako v tomto roku. Výpadok majú kompenzovať ekonomicky aktívni poistenci (či akože sa to po novom volajú? Investori – ktorí zaplatia o takmer 170 miliónov eur viac?!!!).
Ale to samozrejme nie je všetko.
Denník Pravda priniesol 18.11.2016 článok o tom, že vláda plánuje rozpočtový prebytok dosiahnuť v roku 2019, rizikom sú ale eurofondy a zdravotníctvo. Skúsme prepojiť slová zdravotníctvo a aurofondy a pozrime sa na websídlo Transparency International
(http://www.transparency.sk/sk/monitoring-transparentnosti-v-sektore-zdravotnictva/)
tam k téme nájdete množstvo poučných článkov, napríklad sa dozviete, že kto u nás najviac zarobil na zdravotníckych eurofondoch:
Milí bývalí dlžníci Váhostavu, ktorých s pomocou vlády strany SMER obabrali, pevne verím, že v budúcich voľbách budete pred príchodom k urne používať hlavu…
A keď sme už pri tom plánovanom rozpočtovom prebytku, o ktorom vláda hovorí – dávam vám do pozornosti z naozaj veľkej kopy článkov na dennikn.sk uverejnených Jurzycov článok
Ako vláda konsoliduje a zvyšuje hodnotu za peniaze, keď sa jej nechce
(dennikn.sk, 28.07.2016)
v ktorom vtipne uvádza, že stratégia vlády znižovať dlh je v štýle „pomalé znižovanie dlhu menej bolí“, preto ho znižuje najpomalšie ako sa len dá. Že sa vám to zdá rozumne a sociálne citlivé? Nuž, takáto stratégia má dva zásadné problémy
kým znížime dlh, môžu prísť ďalšie zlé časy,
odklon od nej vyzerá ako drobnosť, lenže či je odklon od nej drobnosťou, posúďte sami – Jurzyca pripomína, ako vlády Roberta Fica postupne menili svoje sľuby o výške deficitu v roku 2015 a aká bola nakoniec realita podľa Eurostatu (apríl 2016). V roku 2012 vláda tvrdila, že deficit v roku 2015 bude len 1,7 percenta – a výsledok v praxi ukazuje tabuľka, nepomohol rast ekonomiky u nás a u zahraničných obchodných partnerov, ani rozpúšťanie peňazí pripravených na dôchodky, nízke ceny ropy či nízke úrokové sadzby:
žiaľ, tabuľku sa mi nedarí vložiť, nájdete ju v tom Jurzycovom článku. Škoda, je naozaj zaujímavá.
Ešte sa na chvíľu venujme plánovanému rozpočtovému prebytku, ktorý vláda chce dosiahnuť podľa plánovaného rozpočtu na roku 2017 až 2019 v roku 2019. Lepší výber daní má priniesť až vyše 923 miliónov eur, pričom z rezervy 100 miliónov eur sa má časť použiť na zvýšenie platov vo verejnej správe (to uvádzam preto, aby ste si uvedomili, o akú veľkú sumu ide – presnejšie, aby ste si uvedomili o akú obrovskú sumu pôjde o chvíľu).
Článok v Pravde, ktorý spomíname vyššie, totiž uvádza len tak mimochodom, že až vyše 201 miliónov eur by štát bude musieť financovať pre chybné čerpanie zdrojov z eurofondov v minulosti. Kto ponesie zodpovednosť za takéto obrovské chyby? Žeby SA TO?
Ale poďme späť od ekonomických úspechov vlády priamo k zdravotníctvu.
Tibor Hlavatý, bývalý generálny riaditeľ Sekcie zdravia MZ SR, profesijne lekár s viacročnými skúsenosťami z nemocničnej práce v zahraničí
http://blogy.hnonline.sk/tibor-hlavaty/problemy-slovenskeho-zdravotnictva-tie-skutocne
poukazuje na kľúčové problémy slovenského zdravotníctva, hlavným a skutočným problémom v slovenskom zdravotníctve je kvalita poskytovaných služieb vo vybraných segmentoch – zdecimované všeobecné nemocnice, nízka funkčnosť segmentu všeobecných lekárov pre dospelých, katastrofálna starostlivosť o ťažko chronicky chorých a geriatrických pacientov, hyperregulovaný, nekonkurujúci si systém zdravotných poisťovní a nefunkčný systém vzdelávania mladých lekárov (špecializačné a certifikačné vzdelávanie).
Segmenty, ktoré sú v privátnych rukách (súkromní lekári, špecialisti, laboratóriá, záchranky atď) si vedia efektívne presadiť svoje požiadavky buď voči zdravotnej poisťovni alebo prenášajú platby na pacienta. Tieto možnosti štátom kontrolované nemocnice z politických dôvodov zatiaľ nemajú – pri prevládnutí súkromneho vlastníctva nemocníc možno reálne očakávať asi 40% nárast cien služieb, a to účtovaných buď zdravotným poisťovniam alebo pacientovi. Štyridsaťpercentný preto, lebo všetky segmenty, ktoré sa riadene (90. roky) alebo chaoticky (Zajac) sprivatizovali, časom vykázali asi 40%-ný nárast reálnych výnosov.
Problémom sú i platy…
Nesmieme zabudnúť z hľadiska financovania zdravotníctva vo vzťahu ku nemocniciam podstatné a mimoriadne dôležité – podľa analýz mzdy a odvody predstavujú asi 55 % výdavkov v zdravotníckych zariadeniach, v súčasnom slovenskom zdravotníctve ide však v podaktorých nemocniciach údajne až 80-90 percent peňazí na platy.
Odborníci INEKO pokladajú za problém, že MZ SR a vláda nakoniec ustúpili protestujúcim lekárom v každej ich požiadavke, čo sa prejavuje vo zvyšujúcom sa dlhu zdravotníckych zariadení, ich možnom kolapse a horšej kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom, nehovoriac o deštrukčnom potenciáli tejto protestnej akcie na celé verejné financie, nakoľko ostatní zamestnanci vo verejnom sektore dostali návod, že v SR je nátlak efektívnym nástrojom na dosiahnutie vyšších miezd. Veď keď môžu lekári, prečo by nie ostatní?
Nemocnice majú obrovské dlhy, o ich oddlžení zasa raz uvažuje minister Drucker. Dlhy nemocníc voči Sociálnej poisťovni pritom produkujú problémy i pre dôchiodkový systém a poctivo platiaci poistenci sa tak stávajú „sponzormi“ i neštátnych nemocníc a ich zamestnancov, za ktorých odvody v systéme dôchodkového poistenia od ich zamestnávateľa nie sú, ale dôchodky sa im vyplácajú. Je to skrátka chorý bludný kruh.
Klincom do rakvy zdravotníctva ale je…
O tom, čo je z môjho pohľadu tým klincom do rakvy slovenského zdravotníctva dopovieme nabudúce. Lebo je toho ešte dosť čo dopovedať…
Jedenástka Otvorene síce dnešnou končí, ale dám ešte jednu jedenástku o zlodejinách a lumpačinách v tomto štáte, takže tam dopovieme…
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 19.11.2016