Hej, dnes otváram ešte jednu novú jedenástku. O čom? Niečo sa v nej o mne dozviete – nie, nebude celá básňová…
Územie anjelov 1. – Kedysi a dnes
I.
Kedysi som chcela vedieť kam chodí spať dúha
a túžila som, aby bola stále.
Kedysi som chcela vedieť odkiaľ prichádza slnko
a túžila som, aby nezapadlo.
Kedysi som chcela vedieť, kam plynú oblaky oblohou
a túžila som, aby sa nezatiahlo.
Kedysi som chcela dni plné zázrakov.
Dnes viem – každý deň ťahá zázraky ako kúzelník šatky z klobúka.
II.
Kedysi
som chcela,
aby každý deň bol úžasný.
Dnes viem – je.
Územie anjelov 2. – Čakanie na nečakané
Kroky v tme času
rozprestreli sieť nádeje v duši.
Hľadám čakaním chvíľu
keď
zaspieva slnko, zlatý kohút rána
dúšok zemi nahodia súcitné oblaky
vietor ponesie okolím listy môjho čakania.
Čakám čakané
náhle
spozorniem
plače hviezda, priďaleká na dotyk.
Pocítila pohladenie môjho srdca…
Územie anjelov 3. – Som…
Tvár v zrkadle má príchuť času
hľadím cez seba na seba
nekráčam ulicou prázdnych slov
mlčaním sladím
zmúdrievanie
hľadím cez seba do seba
v tom starom známom rytme čakania
úsmevoslzodňa
hľadím zo seba na seba
kým začne moje srdce spievať
pieseň života
a vykročím
so sebou cez seba pre seba…
Územie anjelov 4. – Volanie anjelov…
čakám na sen
kam sa skryl ušiel zapadol
vyhladím čakanie
na ploskáčik
nežne prívetivý
len nie nasivo
modroružovozlatistočervenočervene ním klopem na sny
nedočkavo naťahujem boľavé plecia
rozprestieram krídla
Územie anjelov 5. – V tme…
V tichu
plávajú sny
zlaté rybky
života
naťahujem ruku
prázdnom
unikajú prirýchlo
nastavujem tvár
hádžem úsmevom
ako udicou
hodiny čakania plynú
do hladiny noci
svietim srdcom
v tme
zrazu
krúžia okolo
svetlo zjavne milujú…