Ach, áno, pravdaže, čas lásky a láskavosti už preletel. Najbližšie až bezmála o rok. Takže už sa podaktorí nemusia ani len pretvarovať, aké majú srdce plné lásky k blížnym.
Aj, aj, aj, ohnivý drak rozťahuje krídla – hovoria si teraz pobavene tí, ktorí môj blog čítajú dlhodobejšie, pretože už vidia a vedia…. A majú pravdu. O chvíľu pocítite ohnivý dych – a čoho či koho sa bude týkať? Veď vydržte.
Vráťme sa k Vianociam…
Takže začnime tými Vianocami – idylickým časom, kedy sa všetci tvária tolerantne a chápavo, s láskou ku všetkému živému. Keby zaklopal hosť na dvere, aj bezdomovec, tak by sme ho posadili ku stolu a nakŕmili, pretože my sme tí srdcia rozdávajúci ľudia…
Ibaže Vianoce zašli, stromčeky sme poskladali, či milovníci „živých stromčekov“ tie svoje vyhodili – a ide sa ďalej. (Nuž, toto celkom pravdivé nie je – u mňa, ja som dostala práve dnes jeden úžasný vianočný trojdarček).
A čo dnes?
Keby tak bezdomovec zaklopal na naše dvere dnes, zrejme by nedostal ani kus suchého chleba. A už vôbec sa na neho neobzrieme, keď na naše dvere neklope – ako by ani nebol. A pritom bezdomovec je – a keby jeden, sú ich u nás tisíce.
Nie, ja to poviem otvorene, lebo som priamy človek – nehovorme o bezdomovcoch. Hovorme o ľuďoch, ktorí nemajú strechu nad hlavou. Lebo sú to v prvom rade ĽUDIA – a až na druhom mieste je tá chýbajúca strecha.
Takže tí ĽUDIA bez strechy nad hlavou sa pretĺkajú kade – tade v mrazivom počasí, ktoré nie a nie ustúpiť. A ja sa pýtam, prečo aspoň v týchto hnusných mrazoch neotvoríme pre nich na noc čakárne autobusov a vlakov???!! Možno na týždeň, možno na tri, aspoň pokiaľ trvá toto extrémne mrazivé počasie.
Prekážal by vám ich zápach a hluk? Ale prežili by.
Stačilo by pár nocí…
Ste azda radšej, keď sa večernými správami mihajú informácie o tom, ako kdesi ktorýsi z nich zasa zomrel na podchladenie?
Mne je zakaždým z toho nanič, keď sa dozviem takú správu, je mi toho človeka hlboko ľúto. A zakaždým si kladiem otázku, ako je to možné, v takom vyspelom a demokratickom štáte (ktorý je navyše schopný dávať milióny eur na pomoc nelegálnym migrantom – ako som popísala v predminulom blogu???!!). A v štáte, kde je toľko hlboko veriacich???!! V čom spočíva tá viera, v modlení sa a chodení do kostola?
Budeme sa hrať na humanistov, na hlboko veriacich, na ľudských. Ale keď je naozaj potrebné pomôcť, tak nie je vôľa.
Krucinál, nemám rada pretvárku, klamstvá, farizejstvo. V porovnaní s takými ľuďmi mi aj Judáš pripadá ako kladný hrdina, aspoň sa na nič nehral.
Mrazivé počasie nie a nie ustať.
Ešte stále máme čas pomôcť zachrániť zopár životov ľudí, ktorí sa ocitli na ulici. Ak otvoríme na pár nocí čakárne, aby aspoň tie najhoršie mrazy mohli prespať v bezpečí.
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 16.1.2017
..