Zdanlivo bežný deň, ale niečím mi preniká pod kožu. Dokopy sa nedeje nič, ale cítim, že sa pohol vesmír tým správnym smerom. Zažili ste tiež niekedy niečo podobné?
Bláznivé, však? Ale veď život je svojim spôsobom bláznivý. Takže dnes spolu v mojom blogu zauvažujeme o pocite, že „hviezdy sú na svojom mieste…“
Život je svojim spôsobom bláznivý…
Občas nás prekvapí. Niekedy máme pocit, že veci nie sú predvídateľné. Existuje ale jedna zaujímavá kniha, volá sa Mimosmyslové vnímaní a jej autor Russel Targ nás presviedča, že svet je iný, ako si myslíme. Jasné, je to opäť niečo z mojej obľúbenej série záhad a tajomných javov. Tá kniha hovorí o prekognícii javov, ku ktorým ešte nedošlo, t. j. o vnímaní budúcnosti. Schopnosť postrehnúť takéto udalosti sa nazýva remote viewing a v knihe, ktorú vám spomínam, je celý rad zaujímavých udalostí, príbehov aj pokusov v tejto oblasti vo vzťahu ku časopriestoru. Áno, to sú presne témy, ktoré ma fascinujú a rada o nich čítam, aj diskutujem, na tie ma namotáte ajajaj….
V tej knihe sa hovorí okrem iného aj o tom, že budúcnosť možno rozpoznať a vycítiť. A spomína sa v tej súvislosti jedna Bemova vysoko signifikantná štúdia. Takže sa moc nesmejte tomu, čo píšem v úvode blogu o dnešnom hýbaní vesmíru správnym smerom. Ja to naozaj cítim…
Citát, ktorý sa mi z knihy páči, je vo vzťahu ku dnešnej téme o intuícii a zákonitostiach sveta:
„Intuícia nám prezrádza, že existuje nepochopiteľné a občas nám dokonca dá nahliadnuť do skrytých zákonitostí, ktoré riadia beh sveta.“
Hviezdy sú na svojom mieste…
Upísane. Práve pred chvíľou som dokončila a odovzdala časť práce, s ktorou som sa babrala po príchode domov z práce popoludní a sem – tam i v noci už týždeň. Zápasila som počas týždňa s kadečím, a okrem iného i s tou prácou, ktorú by som bežne písala plynule. A ako sa teraz cítim? Neviem, či poznáte ten pocit „byť upísaný do ťažkej únavy“, ja teda áno.
Ale napriek tomu v tejto chvíli moje srdce tancuje v rytme vesmíru – som hodne intuitívny človek. A tak sa teraz „skláňam a bozkávam zem“, cítim v tejto chvíli hlboký rešpekt pred vecami, ktoré sú väčšie ako ja. Obvykle sa proti tomu čo je dané a kdesi hore zapísané nestaviam a iba naozaj ojedinelé situácie, ktoré ma hodne zrania, ma vedú k tomu, aby som sa proti osudu postavila.
Nie, neviem teraz logicky vysvetliť dôvod, ale jednoducho viem, že dnes „sú hviezdy na správnom mieste“, čosi v mojom živote sa pohlo predurčeným smerom a je to pre mňa dobré (nie, neviem zatiaľ čo, ale trpezlivo čakám – na dobré veci sa oplatí čakať, určite sa to skôr či neskôr dozviem).
A že som teraz taká radostná, prezradím vám niečo o sebe. Naozaj osobné. Viete, čo by som robila, keby som nebola taká do vyčerpania upísaná? Písala by som. No fakt – mám rozpísanú jednu úžasnú knihu, len ju teraz nestíham. Žiadne príbehy. Je tvorivá a nespútaná a fascinujúca. A pravdivá a moc, moc silná, pomáhajúca. A má už aj názov, ale ten vám teraz neprezradím. Takže tak.
Záver…
No to viete, že som zvedavá, čo sa to pohlo zmysluplne dopredu…
Elena K. Ištvánová, 26.1.2017