Deň sa sunul ránom s oblakmi, pomaly sa prevaľujúcimi oblohou, naberajúcou sýtobelasú farbu. Rozprestrel svoje krídla naplno – slnko hrialo a vánok nad morom rozvieval vzduch ešte chladivý nocou.
Volanie čajok, tiahle a naliehavé, vítalo deň v plnej jeho kráse.
Modro-modrý vták potriasol krídlami a zlietol z kameňa. Jemný biely piesok morského brehu strážil odtlačky jeho nôh chvíľu, chvíľu, chvíľu – potom ich zmývali morské vlny, zvedavo vystupujúce na breh …
Na kameň napísal svoju štvrtú myšlienku:
Iba časti celku tvoria celok.
Záverom…
Ak je niečo celkom, potom sa každá zmena týka každej jeho časti – dobrá i zlá, radosť i bolesť. Len medzi časťami celku vzťahy trvajú navždy. Celok tvoríme len s tým, kto sám cíti bolesť, ak nás raní.
Tak spoznáme celok a jeho skutočné, pravé časti. Tak pochopíme, čo k sebe patrí, a čo k sebe nepatrí.
Dobrú noc.
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 15.2.2017