Deň poskakoval ako zvedavý vrabec, blížil sa k poludniu. Horúce predpoludňajšie slnko vytváralo ilúziu dokonalej nehybnosti. Pokojná vodná hladina sa rozprestierala do ďaleka, do ďaleka, do ďaleka…
Čajky krúžili nad hladinou mora a nad ich hlavami sa prevaľovali páperové oblaky, pomaly plynuli za horizont…
Modro-modrý vták zamával krídlami. Perie mu na slnku žiarilo modrastými plamienkami.
Na kameň napísal svoju piatu myšlienku:
Cesta z bodu A do bodu B je rovnako dlhá ako cesta z bodu do B do bodu A.
Záverom…
Cesty sú zvláštna vec.
Cesta z bodu A do bodu B je rovnako dlhá ako cesta z bodu do B do bodu A. Nie, nevedie vždy iba z bodu A do bodu B, aj keď to akosi automaticky predpokladáme a očakávame. Je to však ako v tom známom prísloví o hore a Mohamedovi. Sú aj cesty, ktoré vedú len z bodu B do bodu A.
Dobrú noc…
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 16.2.2017