No tak dnešná téma je jasná, nie? Tento výkop je v zápase proti slovenským darebákom a ich zlodejinám, za zobudenie sa občanov.
Vitajte v dnešnom blogu.
Ako na Slovensku kradnúť…
Vojsť do obchoďáku a strkať si kurča či chlieb do nohavíc alebo pod vetrovku, ako to minule ukazovali v televíznych novinách? Ale choďte, kdeže, kdeže.
Zájsť azda vyrabovať nejakú zbohatlícku vilu? Ani zďaleka to nie je dobrý nápad.
Tak azda začať privatizovať? Dostať na podnikanie dotácie z eurofondov? Prosím vás, to ste dnes už skoro každému na očiach. Kontrola zo strany Európskej únie je iná šálka kávy na tie slovenské posudzovacie komisie (s už dopredu známym víťazom tendra), či kontroly (dopredu ohlásené minimálne dva týždne). A navyše dokonca už podaktorí akční občania začali nahlasovať zlodejiny na OLAF – tuším že monitorujú práve dolnokubínske lekárske sympózium, na ktoré šlo z 20 000 eurových nákladov väčšina prostriedkov z fondov EÚ (šlo o vzdelávanie v oblasti laparoskopických operácií pre chirurgov, ktorých lákali v pozvánke na ubytovanie v lyžiarskom stredisku a lyžovačku, aj s popíjaním slivovice).
Zjavne to už dnes nie je spôsob, ktorým možno ryžovať bez problémov.
A hej – OLAF…
OLAFU môžete nahlasovať darebáčiny, spojené s využívanom eurofondov. OLAF je totiž nezávislé špecializované centrum, koordinačný úrad EÚ na ochranu záujmov a rozpočtu EÚ (a teda aj záujmov daňových poplatníkov). Prijímajú aj podania verejnosti na podozrenie z ohrozenia alebo poškodenia záujmov EÚ. Slovensko síce zriadilo pre nich špeciálny mail (nezrovnalosti@vlada.gov.sk) v rámci Úradu vlády, ale ja by som určite čokoľvek nahlásila radšej priamo mimo Slovenska.
Ako uvádza stránka OLAFU https://ec.europa.eu/anti-fraud/olaf-and-you_en podnet môžete podať aj anonymne, a to dokonca v 24 svetových jazykoch…
A hej, sú tak dobrí, že im už začali v 2015 znižovať počet vyšetrovateľov
BTW – vo uverejnenej výročnej správe z roku 2014 je i riešený prípad zo Slovenska.
A ako už som spomenula, práve majú v hľadáčiku dolnokubínske sympózium…
Ako kradnúť dnes…
Tak, aby kradnutie bolo len ryžovaním lege artis, t. j. v súlade so zákonom. Nuž, veď to zasa až také ťažké na Slovensku nie je.
Daňoví poplatníci sú naivní a čušia, i keď sa darebáčiny prevalia.
Napríklad mnohí sa azda i modlia doma za Fica, že dal „vlaky zadarmo“. V skutočnosti ani nechápu, že z našich daní ich platíme – a vyjde nás to hodne draho. Voliči pána premiéra majú krátku pamäť a tak si nepamätajú, ako vykrikoval o medonosných včielkach – prepravných vagónoch, kým bol v opozícii. A ako rýchlo počas jeho vlády medonosné včielky prešli do iného úľa v roku 2015. Cargo predalo Nemcom za 2016 miliónov eur – šlo o cca 12 000 prepravných vagónov. Naspäť si od nich prenajali 8000 vagónov na 8 rokov za 248 miliónov eur (ale podľa Carga vraj aj revízie za 80 miliónov spravia za tých osem rokov, nuž i tak sa mi to nezdá ako výhodný biznis).
A zo 4000 ostatných vozňov môžu mať ich investori ďalší krásny zisk.
A to nie je všetko. Pretože spoluinvestorom VTG sa stala záhadná maltská spoločnosť, investori fondu nie sú známi. No ktovie kde by sme ich mali hľadať, nie?
Alebo úplne bezpečne môžete na Slovensku ryžovať, ak sa chopíte rozumu, správnej straníckej knižky a správnych kamarátov. To vás posadia do dozornej či správnej rady, a máte „vystaráno“, peniažky sa posypú.
Alebo vás aspoň posunú do nejakej veriteľského výboru. Že to nie je cesta pre vás, pretože nie ste žiadny ekonomický ani právny expert? Ale, prosím vás, to predsa nie je žiadny problém – veď v príbehu lukratívnej budovy v Bratislave sedela vo výbore bývalá nechtová dizajnérka.
Príbeh budovy, do ktorej naliala Medzinárodná investičná banka 9 miliónov eur, potom sa namiesto ozdravenia dostala do konkurzu a menili sa v rýchlom slede jeho správcovia , až pri tom štvrtom, správnom správcovi nabral konkurz rýchly a správny smer, ktorým bol okamžitý predaj budovy. Pravdaže, tým správnym spôsobom, cez ponukové konanie, vyhlásené s predkladaním ponúk na 8 dní.
Nechce sa mi rozpisovať detaily o nechutnom príbehu budovy, nájdete ich napríklad v časopise Plus 7 dní. Viem, nie sú to najväčšie darebáčiny sveta, len jedny z mnohých – veď o to horšie. Som znechutená, pretože naivne vždy hľadám dobro a čestnosť v ľuďoch. A hej, som aj upísaná do vyčerpania, pretože čím som zúfalejšia, tým viac unikám do mojej druhej nočnej práce.
Platí jedna múdrosť…
Niektorí hovoria, že je to o príležitostiach, že každý pri koryte začne kradnúť.
A akáže je to múdrosť?
Ja si nemyslím, že zlodeja robí príležitosť – podľa mňa zlodeja robia jeho morálne hranice. Vždy je to o ľuďoch, nie o príležitostiach. Je to aj v živote tak – ak sme verní a spoľahliví, nie je to o nedostatku príležitostí, ale o nás ako o človeku.
Takže áno, ak nechceme, aby nás okrádali, nevoľme zlodejov a darebákov.
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 4.3.2017
P.S,: No jasné, večer dám aj nejakú rozprávku vám i sebe pre radosť…