Život ako v rozprávke je o múdrení. Pretože vďaka nemu odhadzujeme od seba po ceste životom balast nezmyselných očakávaní, falošného pozlátka a neúprimných vzťahov. Podľa mňa je preto múdrenie celoživotná cesta životom, nie cesta k rozprávkovému životu. A práve múdrením sa stáva podľa mňa život rozprávkovým príbehom.
Pouvažujem o tom viac v dnešnom blogu.
Múdrieť znamená rásť…
Nie, podľa mňa to nie je o tom, že v živote zmúdrieme, a potom sa máme dobre. Ja pokladám zmúdrievanie za celoživotný proces, a je spojený s tým, že rastieme. Rast vedie ku zmysluplnému životu.
Chodíte radi na hríby? Tak si predstavte hríbik.
Spŕchne teplý letný dážď a z trávy pri strome vykukne hríbik.
Aby sme rástli, musí zapršať…
Predstavte si hríbik. Je sucho – a hríbik trpí. Alebo vyschne rovno podhubie a máme po hubovej sezóne.
Ani my nerastieme v živote vždy a všade, sú vzťahy, v ktorých sa krivíme namiesto aby sme rástli, len aby sme prežili. S klamstvom vo vzťahoch sa dá existovať po celé roky, možno aj celoživotne, ale len existovať.
Hovorí sa síce, že každý vzťah nás niečo naučí, ale ja si myslím, že sú veci, ktorých učenie by sme oželeli a z problémových vzťahov treba radšej včas odísť. Pochopiť ich problémovosť. Pretože ako hovoria šamani – „nie je problémom nevidieť riešenie problému, problémom je nevidieť problém…“
Meniť veci dokážeme, až keď pochopíme význam vzájomnosti, pretože vo vzťahu buď rastú obaja partneri, jeden druhého inšpirujú a posúvajú dopredu, alebo nerastie ani jeden z nich.
Až keď prijmeme toto poznanie, začneme hľadať toho naozaj pravého partnera. Pretože naozaj rastieme len v pravdivých vzťahoch, hlbokých a úprimných, plných lásky, iba tie nás rovnajú, nútia rásť rovno. Pre rast nie je totiž podstatné to, ako sa vidíme sami, ale to, ako nás vidí ten, kto nás miluje…
Múdrieť veru nie je ľahké.
A rásť vari hej? Zabudli ste? Rast je bolestivý proces. Nie je o tom, že zaprší a hríbik vykukne zo zeme. Musí sa vytvoriť jeho základ, a potom sa potrebuje statočne predrať na povrch zeme, aby mohol vykuknúť z trávy, machu, či ihličia.
I my musíme pri raste preskákať kadečo.
Rastom nás sprevádzajú naše sny – teda podľa mňa sú to práve ony, čo nás v raste povzbudzuje. A preto je dôležitý ten pravý partner, lebo ten s nami nebojuje, ale spolupracuje, podporujeme sa vzájomne a zároveň aj inšpirujeme. Preto v takých vzťahoch rastieme najviac.
Snívať je pre mňa aj podľa mňa moc a moc dôležité. Šamani hovoria, že prostredníctvom snov si pamätáme svoju budúcnosť, a že s nami prostredníctvom našich snov hovorí Vesmír. Nuž, možné to je.
Rozprávkový život si naozaj predstavujeme rôzne…
Aké tri slová by tú vašu predstavu života ako v rozprávke vystihovali? Povedzte si ich sami pre seba práve teraz.
Pre mňa by to boli slová jednoduchosť, láskavosť a pravdivosť. Zdá sa vám to málo rozprávkové? Mne nie.
Jednoduchosť – sedieť na lúke a pozorovať oblaky alebo hviezdy, vnímať okamihy šťastia, nepachtiť sa za majetkom. Domáca strava, domček so záhradou. Schopnosť povedať zložité veci jednoducho.
Láskavosť – nerobiť veci, len preto, že sa to sluší, ale preto, že počúvam hlas svojho srdca.
Pravdivosť – na nič sa nehrať, byť sebou.
No, a teraz trochu prvoaprílovo…
Hej, hej – ale i tak pravdivo.
No k tej jednoduchosti – na jednej odbornej aktivite sme sedeli v kruhu a hovorili o svojich záľubách. Rad za radom, v kruhu. Ja som sa priznala, že milujem prácu v záhradke, naozaj ma to teší. Na to sa obrátil spolusediaci, ktorý tam bol i s manželkou, k nej a hlasno jej povedal – „vidíš, nemohla by si si i ty nájsť takú krásnu záľubu? Vieš ako by to prospelo našej záhradke?..“
Záverom…
K tomu múdreniu – no dobre, tak ešte prvoaprílovo:
Ak si pripadáte niekedy príliš malí, aby ste niečo dokázali, spomeňte si na komára…
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 1.4.2017