Ďalší teroristický útok. A maskovanie totožnosti páchateľa… Sme zraniteľní, nevieme ako by sme sa ochránili pred útokmi.
Ako som spomenula vo včerajšom blogu, Kika má odvčera od svojej obľúbenej autorky Brené Brown i druhú knihu – a predstavte si, volá sa Sila zraniteľnosti. Vzala som ju do ruky dnes podvečer práve vo chvíli, keď v televízii hovorili o tom teroristickom útoku, a mne hlavou bežala myšlienka o tej zúfalej zraniteľnosti voči týmto typom útokov.
Beriem to ako pokyn osudu – a tak som sa rozhodla dnes venovať tomu pozornosť a dať tu pre vás niečo z toho, o čom je kniha, aj o mojich myšlienkach k tejto životne dôležitej téme. Pravdaže, dnes o zraniteľnosti. A teroristi sa v tomto blogu mihnú len sporadicky, pretože zraniteľní sme i bez nich…
No dobre, začnem parafrázou
– „vďaka odvahe byť zraniteľným sa svet stáva lepším miestom a my sa stávame odvážnejšími ľuďmi“.
O zraniteľnosti sa občas odborne píše, hovorí sa o nej bežne málo. Ešte tak možno vo vzťahu ku teroristom. Ibaže najviac zraniteľní sme nie pri ich útokoch, ale v našom bežnom živote. Takže uvažovať o vlastnej zraniteľnosti – a pracovať s ňou – je potrebné pre každého z nás. Ak chceme žiť naplno, byť sami sebou.
Ja o svojej zraniteľnosti uvažujem a snažím sa s ňou pracovať (občas). Aby sme si rozumeli – nesnažím sa byť menej zraniteľná, ale učím sa mať viac odvahy zostať zraniteľná i napriek zraneniam.
Byť zraniteľný…
Byť zraniteľný podľa mňa znamená, že sa emočne nechránime odstupom a rôznymi únikovými manévrami. Je to odvaha nehrať sa na nič – emočne sa otvoriť a odhaliť naše slabosti, citlivé miesta.
Brené Brown hovorí, že to, nakoľko sa chránime pred zraniteľnosťou, je mierou nášho strachu a straty spojenia. Zraniteľnosť pokladá za katalyzátor odvahy, súcitu a spojenia. Zraniteľnosť vyznieva ako pravdivosť a pôsobí ako odvaha, nie je preto o slabosti, ale o sile. Kladie otázku, aké naše životné zápasy súvisia so snahou sa ochrániť. Uvádza rôzne mýty so zraniteľnosťou spojené – ilúzia nezraniteľnosti je v živote len ilúziou.
Paradoxne – myslím si, že najviac nás zraňuje náš vlastný strach z možných zranení.
O sile zraniteľnosti povedala Brené Brown veľmi výstižne…
že – „ako deti sme si mysleli, že keď vyrastieme, už nebudeme zraniteľní. Nie je to tak. Ale dospieť v skutočnosti znamená zraniteľnosť prijať. Byť nažive znamená byť zraniteľný.“
Záverom…
Zraniteľnosť v živote nám prináša odvahu, súcit, aj silné spojenie, blízkosť s inými.
Prajem vám ochotu byť zraniteľnými…
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 7.4.2017
P. S.:
Byť zraniteľný znamená „být Opravdový“. A to pre mňa znamená moc a moc…
Ach, áno, ešte jeden citát v knihe pokladám za úžasný – z knihy o Králičkovi sameťáčkovi – o tom, čo to znamená „být opravdový“…
„Opravdové vůbec neznamená jak jsi udělaný“ řekl mu koník Plyšák. To sa to prostě najednou stane. Třeba když tě má dítě hodně, ale hodně dlouho rádo, nejenže si s tebou hraje, ale že tě OPRAVDU miluje, tak potom jsi teprve Opravdový…“
Citát je ešte o dosť dlhší, moc múdry – a podľa mňa je prekrásny.