Veríte na anjelov? A ešte k tomu na anjelov strážnych? Že nie? No tak to sa nezhodneme, ja teda určite na nich verím.
O tom v mojom dnešnom blogu.
Anjeli…
Bytosť, ktorá nás nikdy neopúšťa – náš anjel strážny. Chráni nás v rôznych životných situáciách. Je to úžasné mať takú ochrannú bytosť, však?
Viete si spomenúť vy sami na nejakú úžasnú situáciu, ktorú ste v živote zažili vďaka pomoci takejto ochrannej bytosti? O mojich príhodách s anjelmi som v blogu písala niekoľko krát. Pomáhali mi v rôznych životných situáciách. A to som ich ani neprivolávala. Dnes by som ale naozaj potrebovala závan ich krídel. A tak som sa pustila do hľadania.
Objavila som popis anjelov podľa znamení. Celkom mi to horoskopovo vodnársky sedelo – že síce mojou silnou stránkou je logika, ale aj intuícia, takže mne vlastná citlivosť mi umožňuje cítiť prítomnosť anjela. Takú úžasnú ochrannú silu naozaj dlhší čas cítim – nie, neviem vám to popísať, ale ja jednoducho akúsi silnú ochranu vnímam.
Poviem vám, pozrela som si potom dokonca celý zoznam anjelov podľa dátumu narodenia. Mne by patril dátumovo Mezriel. Ale nemala som pocit, že je to celé, akoby som tam cítila ešte niečo viac. Tak som dala všetky tie anjelské mená na lístky, položila som si v duchu otázku aký je môj pravý strážny anjel a vytiahla som jedno meno. Mitzrael, dátumovo sedí k 16.-20.1. A to ma dostalo. Pretože – a to som si aj overila v mojom blogu – presne mi to sedí s tým šialene zvláštnym zlatohviezdičkovaním, čo som raz zažila – a bolo to 18.1., presne v polovici tohto rozpätia. Nemyslíte si, že to je náhoda, však? Ani ja, cítim to tak.
A ešte som objavila, že anjelské znamenia sú pierka. No tak to som včera v Blave cestou domov našla – a aké zvláštne, šedastomodré.
Hej, som dnes rozanjelovaná. Mám na to dôvod. Je mi od včera superzle. Neskutočná zima, ako včera v tej roli mŕtveho. Sedela som celé popoludnie zabalená v deke, ten tak. Dokonca som nevzala do ruky ani knihu, ktorú som si minulý týždeň požičala zasa raz v knižnici – Anjel pre Emily. No teda, to už je čo povedať. Aj blog som sa ledva-ledva donútila teraz písať.
Čo dodať – ach, môj anjel strážny má dnes asi dovolenku…
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 24.4.2017