Bývajú dni zázrakov, prežiarené slnkom, ktoré v daždivom dni tušíme za mrakmi …
čakám
kým si ráno
uhladí lúče slnka
nočným spánkom rozstrapatené
vstáva rozžiarené
oteplieva úsmevom
ako ja
ten zázrak – prosíííím – kedy ???
ráno sfarebnieva
dúhou rosy
voňavé farby lúčny koberec
posúva ku mne
tráva ševelí
zaťato čakám
ovečky kráčajú kamsi belasou lúkou
plyniem s časom
tak čo je s tým zázrakom???
ohnivý dych slnka
prideľujem Nobelovu cenu vynálezcovi opečenej slaninky
opäť plyniem s oblakmi
až sa zmráka
stále čakám
iskrami dohasínajúcej pahreby
obloha spriezračnela
posledné lúče slnka mi kývajú na pozdrav
ten zázrak – bude už konečne???
tmou húka sova
cesta vysvietená hviezdami
mám čakať na ten zázrak do rána???
náhle pochopím.
Elena Predná Hora, 5.5.2017