Zajtra môže byť krásne slovo, však? Neznamená vôbec, že by sme nežili dneškom – iba toľko, že si plánujeme aj budúcnosť – snívame o nej, alebo do nej niečo chystáme…
B je správne, B je správne – v tomto prípade.
Započúvajte sa pozorne. Teraz možno počujete môj tichý smiech… Hej, som v tejto chvíli síce hodne unavená, ale mám veselú náladu (aj keď nie z terajšieho večera, to by bolo veru veľa dôvodov na plač), takže pripravte sa na trochu pochabý blog. Ale nebojte sa, bude tam aj niečo vážne.
Takže dnešný blog o zajtrajšku.
Zajtra…
Pravdaže, žijeme prítomnosťou, tu a teraz. Ale napriek tomu si myslím, že slovo zajtra môže byť zaujímavé, radostné, alebo aj úžasné. Závisí od toho, čo si pod ním predstavujeme… Pravdaže, je „zajtra“ a „Zajtra“ (také to raz…).
Každá cesta začína prvým krokom. Aj tá veľká – a kým k tomu „zajtra“ môžeme vykročiť bez väčšieho zaváhania, to „Zajtra“ musíme premyslieť, naplánovať a pripraviť rozumne.
Aj z detskej izby práve počujem smiech, dievčatá spolu niečo pozerajú. Určite nejaký svoj seriál. Ach, hej, seriál – keď už sme pri ňom – tak vám niečo prezradím. Nuž, neviem, možno ste lepší znalci seriálov ako ja, či dokonca ich milovníci – a seriál Star Wars vám je známy (ja nie som sledovateľ seriálov, dokonca sa v nich ani nevyznám, ako vidno). A tak vám teda prezradím, čo má spoločné záľuba v seriáloch a Star Wars a premýšľanie o svojich krokoch do budúcnosti. Veľa, poviem vám, veľmi veľa.
Pretože keď si rozumne nepremyslíme svoje kroky, môžeme dopadnúť ako istý chlapec z Wisconsinu – veľký fanúšik spomenutého seriálu, zjavne až priveľký… Vykročil do školy veľmi nepremyslene. A to bolo len jeho malé „zajtra“. Ako do školy vykročil a ako to dopadlo? Nuž, nie veľmi slávne… Jeho humorný príbeh popísalo moje najstaršie dieťa – píše články pre ComixBox.eu
http://www.comicbox.eu/skolu-evakuovali-kvoli-darth-vaderovi/
Ak chcete, čítajte to celé tam. Takže tak…
Dnes…
No, dnes vám chcem povedať niečo pekné, keď už mám takú milú náladu. Prezradím vám niečo o českom filme, ktorý som síce nevidela – ale pozrela by som si ho moc a moc rada. Volá sa Normální autistický film – vytvorila ho autorská dvojica známy český režisér Janek a autista „aspík“ (má Aspergerov syndróm) Roskaňuk. Nádherný rozhovor s nimi priniesol časopis Psychologie dnes. Film zbiera ocenenia kde sa len dá, doma i v zahraničí. A hej, skutočne rada by som si ho pozrela…
V tom rozhovore spomínajú okrem iného aj savantov. To je špecifická skupina autistov, ktorí majú mimoriadne nadanie. Naozaj neuveriteľné – na internete k tomu nájdete rôzne články. A verte, že ak si niečo o savantoch pozriete, nebudete veriť vlastným očiam – čo všetko dokážu. Ach, áno, pravdaže, Rain man s tým poznaním telefónnych zoznamov spamäti bol tiež savant.
A hej, viete aký je film o autistoch milujem (a vždy pri ňom slzím, ja už som taká citlivka)? Jmenuji se Khan. Je to úžasný film – kebyže ma zobudíte o polnoci, tak si s vami pokojne sadnem ho sledovať. Môžem ho sledovať dnes, i zajtra, i kedykoľvek . Je prekrásny.
Moje dnes a zajtra…
Mňa včera a dnes zavalilo toľko bláznivo prepojených koincidencií, že som skoro padla z nôh – nie, nemôžem vám určite nič o nich napísať, sama mám z nich v hlave riadny zmätok – hm, čo mi tým osud chce povedať? Ale padať z nôh som veľmi nemohla, lebo som na pracovisku liezla na strechu (fotiť v nej diery pre žiadosť na riešenie havarijnej situácie), písala a odosielala som projekt, a riešila som aj kopu ďalších vecí. Moje dnes mi rozbilo celý mesiac definitívne – teda ten zvyšok, čo z neho ešte bol. Pribudla ďalšia porada v BB na 22., aj ďalšie tri dni vzdelávania do konca mesiaca (ale tie už ignorujem, to by som v BB mohla mať rovno prechodný pobyt). Konečne večer, pred chvíľou som sa vrátila z práce. A teraz po dopísaní blogu ma ešte čaká dištančná úloha k ružomberskému vzdelávaniu (SWOT analýza zariadenia i s grafom). Ach, veru, moje dnes je takéto – a čítať Anjela pre Emily budem až zajtra. Alebo si ho vezmem so sebou do Ružomberku v piatok…
Moje „zajtra“ je aj cesta k mame – a idú tam so mnou všetky tri dcéry (teda tá tretia dorazí po prednáškach popoludní). Pre mňa to moc znamená, pretože už ani neviem ako dávno sme boli takto niekde všetky spolu (vlastne viem, v ZOO v Spišskej Novej Vsi, to sme boli celá rodina, i s Maroškom) – roky, roky dozadu). A pretože je to možno aj prvý krok k môjmu veľkému „Zajtra“ – k budúcnosti (tá moja úžasná budúcnosť, ktorá ma tak konštelačne radostne vítala, možno mi naozaj otvára náruč. Hm, som zvedavá moc a moc, čakám na ten koniec mesiaca do Blavy. Územie anjelov – no to by bolo riadne „Zajtra“, ach).
Dobre – a teraz niečo vážne – aby som len nevykladala zbytočne o tej budúcnosti, tak – no, mám jednu veľkú zmenu. Naozaj veľkú. Uvidíte ju tu zajtra – (no vlastne domov dorazíme od mamy až večer okolo ôsmej, a to ešte pešujeme na kopec od horárne – takže buď neskoro večer zajtra, alebo neskoro večer v piatok (jasné, povlečiem NTB do Ružomberku).
Záverom…
Mať dnešok je úžasné, ale ak máme aj zajtra, tak sa máme na čo tešiť…
Ja sa napríklad na zajtrajšok moc teším – na mamu, na rodnú dedinu, aj na večer, budem si konečne čítať ďalej Anjela pre Emily (už aspoň 20-krát, ale to vôbec neprekáža).
Ach. áno, zajtrajšok má rozhodne svetlé stránky…
Elena Predná Hora, 10.5.2017