Zúbková víla je zázračná bytosť. Podobne ako Ježiško a Mikuláš – vkrádajú sa do našich snov a nežne v nich tancujú s našim srdcom.
Jasné, bola som dnes u zubárky. Preto teraz v mojom blogu o Zúbkovej víle a zázračne.
Existuje Zúbková víla?
Niektorí rodičia zrovnávajú deti s krutou realitou, že nič také neexistuje, už pri ich prvej nesmelej detskej otázke. Niektorí prechádzajú so svojimi deťmi zázračný čas detstva aspoň do škôlky, či pri troche šťastia aj do školy. Ja som kedysi v mojom blogu písala, že zázračno si moje deti uchovali i keď najstaršia dcéra už bola v základnej škole (v druhej triede bol Ježiško i Mikuláš „nabetón istý“, v tretej triede ešte uverila vďaka rade šťastných náhod).
Zúbková víla…
Som si istá, že Zúbková víla je bytosť, ktorá pomáha deťom vyrovnať sa s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou v oblasti zubnej. Neviem len, kto pomáha v tomto smere dospelým.
Kedysi sme síce v čase vianočnom mali doma Ježiška a Mikuláša, ale o Zúbkovej víle som ako dieťa nič nepočula. Na druhej strane som od zubárov do dospelosti nič nepotrebovala okrem jedného zážitku, kedy sa mi zubár snažil ako 8.-ročnej vybrať zub (hm, určite na to spomínal po dlhé roky rovnako ako ja – už vtedy som bola legendárny bojovník). Ach, prezradím vám pravdu – celá tá moja hrôza zo zubárov v detstve spočívala v zážitku, že mama v čase kedy bola tehotná s bratom Vladom musela po nevydarenom zubárskom zákroku ísť do nemocnice, kde jej zašívali ďasno. Mala som vtedy štyri roky, brat Jano dva, neskutočne sme plakali po celý čas v hrôze, že mama zomrie a ja som ešte dlho pri dajakom poranení sa (čo bývalo často pri mojej dobrodružnej povahe) vykrikovala „pomoc, pomoc, stlala klvi“..
Veď hej, už som veľká a k zubárke chodím pravidelne. Je to milá a šikovná pani doktorka, láskavá a trpezlivá. Ibaže iné je dať si zuby plombovať a iné zub vybrať. Pred dajakým trištvrte rokom mi zubárka povedala o potrebe vybrať zadnú hornú stoličku – a ja som sa hrdinsky pokúsila k nej ísť – dokonca opakovane (no tak som pritom prosila v duchu o zázrak, že môj strážny anjel sa zľutoval a raz nebola elektrika, druhý raz ani samotná zubárka). Nuž, ale viem byť aj rozumná (občas, trochu), tak dnes som sa so zubom rozlúčila. Keďže pani doktorka mi ho vyberala viac ako 15 minút, tak som najskôr v duchu zubu ďakovala – odchádzal po kúskoch, asi mu so mnou bolo dobre. Po chvíli som nadobudla pri pohľade na toľkú krv pocit, že odídem s ním. Nestalo sa – a tak som vybehla na poradu do BB. Našťastie autom s kolegyňami – LTT som stihla popoludňajší prípoj domov z Muráňa, pretože žiaľ a bolesť zvládam tvrdohlavo vlastnými silami, bez liekov. Zababušená do deky až po uši vediem teraz tichý dialóg s bolesťou. A privolávam Zúbkovú vílu, aby mi z nej kúsok ubrala…
Kedy je správny vek prestať veriť na Zúbkovú vílu, Mikuláša a Ježiška?
Hm, neviem. Na to je naozaj ťažké odpovedať. Viete, ja na nich verím doteraz…
Elena Predná Hora, 22.5.2017