Naozaj, naozaj, naozaj – sú to silné slová. Čo máme v živote také naozaj, naozaj, naozaj – uvažujete o tom niekedy?
No hej, ja o tom uvažujem práve teraz. V dnešnom blogu o tom, čo je v mojom živote naozaj, naozaj, naozaj dôležité
Čo by som v živote chcela naozaj, naozaj, naozaj…
nájsť niekoho
kto mi bude pozorne načúvať
kto ma bude pokladať za dostatočne dobrú takú, aká som,
pre koho budem jediná a jedinečná.
Naozaj, naozaj, naozaj…
+
Ďakujem kolegyni Evke z výcviku za dnešný večer, boli sme spolu na čarokrásnych miestach,
Rada chodím na konštelačný výcvik,
Ma teší, že som kúpila dievčatám darček ku Dňu detí (Kike som objavila zaujímavú knihu Dary cestovateľa v čase, Svetlanke jej vytúženú zbierku citátov Som idealista a Jazmínke jazdecké nohavice).
–
Sa v tejto chvíli cítim zúfalo zle,
Ma teraz dali dole tri slová,
Som v tejto chvíli zúfalo bezradná (nie, to nie je slnko za mrakmi, to je zatmenie slnka).
Naozaj, naozaj, naozaj by som v tejto chvíli potrebovala pár útešných slov, zúfalo by som ich potrebovala počuť.
Záverom…
Naozaj, naozaj, naozaj… (nie, dnes to nedokončím).
Elena Bratislava, 27.5.2017
K diskusii: Ulienka, milujem svoje deti. Ale tento blog je o tom, čo ešte chcem práve teraz.
Malinova – ja konštelácie pokladám za úžasné, cítim voči nim hlbokú úctu a úprimne som osudu vďačná, že sa na nich môžem zúčastňovať. Keď mi zubárka vytrhne zub a ďasno sa hojí, neznamená to, že je zlé trhať zuby…