Záhumnie – poznáte aj vy to čarovné slovo? Dedinské záhumnie – tak práve o ňom bude reč v dnešnom blogu.
A hej, ako vidíte – vrátila som späť jedenástku Čas detstva, dopíšem ju, pretože nie som zbabelec a nebudem na kolenách, až do konca budem stáť…
Ale poďme k tým záhumniam…
Záhumnie…
Jedno z najkrajších slov môjho detstva – vynára sa mi pri ňom nekonečno spomienok. Humná rozmiestnené na kopčeku za záhradami, tiahnucom sa za potokom do diaľky.
Že čo sú humná? Stodoly, drevené stavby, v nich sa ukladalo kedysi seno, obilie či iné plodiny, alebo aj rôzne nástroje a veci z gazdovstva.
Humná môjho detstva – rozostavené na svahu, svietiace do diaľky malebnou tmavohnedou farbou. Mnohé z nich otvorené, poskytujúce zvedavým detským bytostiam kráľovstvo fantázie. Hrávali sme sa tam, skákali sme do sena a potom sme si rozprávali všelijaké čarovné detské príbehy. Ach, áno, rozprávky a rôzne príbehy som vždy milovala…
Humná voňajúce zvetranými doskami, v ktorých prší pomedzi škáry, keď sa v nich ukrývate pred dažďom. Teda, len občas sme sa pred ním ukrývali – pretože dážď môjho detstva bol teplý, príjemný, len občas búrkový – a v takom daždi sme pobiehali záhumním a domov sme šli zablatení za po uši.
Ja a záhumnie…
Ach, nebývala som nikdy tá krehká kvetinka, ktorá v ružových šatočkách a s mašľami vo vlasoch posedáva ustavične poslušne kdesi na lavičke. Teda, mám zopár takých spomienok – biele topánočky a rozviate vílovské šatočky, vlasy vyčesané s veľkými mašľami.
Ibaže oveľa viac bolo tých chvíľ, že i v letných šatočkách som bola vydriapaná na vŕbe, brodila som sa potokom, či strieľala z gumipušky.
Záhumnie som jednoducho milovala.
Záhumnie dnes…
Moc by som si priala, aby moje deti poznali záhumnie. Ibaže čas pokročil a mnohé veci zmenil i na dedine môjho detstva. Záhumnie nahradila výstavba, na mieste našej záhrady a ďalších záhrad je rad domov, čarovné zákutia popri potoku vystriedal betónový val – tzv. zregulovaný potok, v ktorom prúdi uväznený nevýrazný prúdik vody.
Záverom…
Hej, ľudia často ničia to nežné, krehké, čarokrásne. Niekedy si ani neuvedomujú, o čo prichádzajú…
Záhumnie môjho detstva, milujem ťa…
Elena Predná Hora, 4.6.2017