Hm, uvažovali ste niekedy o tom, aký je svet autistov? Ako vidia svet naozaj, ako ho cítia? Ja ten ich pohľad na svet poznám dôverne. Chcem žiť v ich svete, milujem ho – poviem vám, že prečo.
A tak dnes o svete autistov a našom svete, a o svete vôbec…
Svet autistov sa mi páči.,,
Je taký jednoznačný. Veci sa usporiadajú určitým spôsobom – a autisti sa ich snažia uchovať také, aké boli. Natrvalo, nemenne, stále. Jednoducho svet má svoj poriadok, ktorý máme len prijať a dodržiavať ho.
Svojim spôsobom je to úžasná filozofia, ktorá by nám pomohla v bežnom svete odstrániť mnoho utrpenia – nedorozumení, konfliktov, ublížení, problémov. Pretože v takom autistickom svete sú veci jasné – žiadne masky, žiadne dve tváre. Toto som ja.
A rovnako je to i vo vzťahoch ku iným ľuďom. Ak niekto má rodinu, správa sa zodpovedne, spoľahlivo – robí veci tak, ako majú správne byť – je verný a starostlivý, vychováva svoje deti a venuje im svoj čas.
Autista má vo veciach jasno – ako má ísť svet správnym spôsobom…
Maroškov svet…
Trvalo dlho, kým som do neho prenikla, kým som pochopila svojho syna a jeho svet.
Keď chcel Maroško so mnou žartovať, sadol si na zem. Presnejšie, sadol si na zem na ceste počas chôdze, len tak – na chodníku v parku, na ulici. Robil to zásadne, keď sme boli sami, sadol si a smial sa. Smial sa mojej bezradnosti, pretože ja som ho v takejto situácii najskôr prehovárala, aby vstal, potom som sa ho snažila zdvihnúť tahaním za ruky dopredu, nakoniec popod pazuchy zozadu. Párkrát ma ešte dotiahol tým, že sa opätovne posadil na zem, usmieval sa šibalsky. Moje „poď, poď“ zabrali náhle, zostal stáť a vykročil…
Ach, môj synček, moja láska. Moc mi chýbaš.
Práve teraz.
Elena Predná Hora, 10.7.2017